Po 3 hodinovom šľapaní kopcami a roklinami nás cestička vyvedie na chatku Pinnacles. Dve mladé správkyne, ktoré tu dobrovoľníčia nás vítajú a po skontrolovaní našich lístkov na chatu sa poberajú na vedľajšiu správcovskú chatku (stále som Veron hovoril, že sú lezbičky a ona mi nechcela veriť). Takže chatku máme sami pre seba, čo sa vraj tuna moc často nestáva, keďže sa nachádzame síce na Bé-čkovom, ale taktiež známom turistickom okruhu. Ráno sa budíme do totálneho plechu a po raňajkách cupkáme pod krásne 50 – 100m zlepencové veže, na ktorých sa nachádza len zopár ciest. Pokračovať na Mount Somers →

V sobotu ráno šlapeme pod Voliu vežu s  Adamom Kaniakom , kde v peknom teplom počasí lezieme  Hviezdovú cestu ( 6/6+)  zlaníme pod stenu a dávame ešte Stanislawského cestu  (V). Pokračovať na Volia Veža →

Víkend sa črtal pomerne dobre a tak nezostávalo nič iné, len opäť vyraziť na skaly. Tentokrát bola plánovanou destináciou legendami opradená Držková, o ktorej som veľa počul, no nikdy predtým som sa na ňu nedostal. Pokračovať na Držková →

Fjordland, Darran mountains. Jedno z mála miest na svete, kde si môžete užiť hlboké fjordy s xy vodopádmi a zároveň liezť dlhé exponované hrebene. Ale pre náročných sú tu také fajnotky ako napríklad 1900 metrová západná stena Mt. Tutoko.

Pokračovať na Moir´s mate ridge →

Pokračovať na Titanova pasca, Rohový hrebeň →

Pokračovať na Sopeľ →

Posledné dva týždne som strávil bouldrovaním na umeline. Dalo by sa povedať, že je to klasický zimný
scenár. Pokračovať na 3-krát špičkový Spitz →

Niekoľko posledných mesiacov trávime s Veron na Novom Zélande. Južný ostrov je jedna z najviac rôznorodých krajín na svete. Od pôvodných pralesov, cez “fatranské“ hrebene až po mohutné ľadovce a hory s prevýšením 3000m (všetko sa šlape takmer z 0 mnm) tu nájdete asi ozaj všetko.

Pokračovať na Nový Zéland →

Pokračovať na Opäť na ľadoch →