Hovorí sa: “lepšie neskoro, ako nikdy”. Touto výhovorkou začínam môj článok z Zillertalu, ktorý som mal celý v hlave už od návratu, z polovice v počítači už od polky mája. Prišli však zápočty, skúšky a iné “povinnosti”, vďaka ktorým som ho ladne odkladal až odteraz. No leto sa pre mňa už viac-menej začalo a tak prinášam aj report o prvomájovom vybehnutí za boulderingom do tejto ikonickej rakúskej oblasti.
Na chvíľu to už vyzeralo, že sa nikam nepôjde a prvého mája budem tráviť niekde za knihami, no nakoniec sme sa v počte troch kusov, ja, Ďuro Ravas a Mojmír “Cyril” Kandrík stretli a vyrazili v piatok večer z Bratislavy, aby sme niečo málo po polnoci pristáli v Zillertali. Počasie nám počas troch lezeckých dní prialo aj neprialo, prvý deň nás k večeru zo skál vyhnala prietrž a vracali sme sa premočení, druhý deň nám zamádžované chyty takisto pokropilo zopár kvapiek, na posledný deň kropenie zabezpečil miestny farmár rozprašovaním hnedej tekutiny po lúke.
Podarilo sa aj čo-to poliezť, zillertalská žula je ozaj vďačná. Tu je krátky sumár. Kvetnatejší článok s viacerými fotkami a videami tu.

Aďo Capko