Dnes sa mi podarilo vyliezť môj najťažší boulder, Síla je Kouzlo 8B+, v oblasti Sloup v Moravskom Krase, ktorý pozostáva zo 4 krokov 7C-C+ boulder do bouldra Kouzelný Sauce 8B. Boulder som prvýkrát skúsil minulý rok v lete, kde sa mi ho skoro podarilo vyliezť, ale bohužiaľ som sa už nevrátil. Dnes sa mi ho na druhý pokus po rozleze podarilo vyliezť.

Začiatkom apríla (1.–7. 4. 2026) sme spolu so Sabínou Struškovou a Matejom Prcínom vyrazili na klasický jarný rozlez do Labáku. Neskôr sa k nám pridal aj Adam Kaniak s Paulou Smatanovou. Zvolili sme si Pravý breh, ktorý je ideálny na chladnejšie, ale slnečné dni. 

Hneď prvý deň mi Pravý breh ukázal, že čísla v sprievodcovi nemusia byť úplne smerodajné. Pravý komín na Baldachýna (III–IV) ma zamestnal asi na hodinu a pol a bol som rád, že som doliezol v plnom zdraví.

Dňa 24.3.2026 sme s Mirom Ďurovcom išli do Tatier s cieľom vyliezť cestu Jílek – Sláma (IV-V, 600 m, Gerlachovská veža) východná stena. Začínali sme ráno okolo šiestej v Tatranskej Polianke. V stene sme strávili asi 8 hodín, ale to aj kvôli 15 cm prašanu, väčšinu špár na istenia sme si museli najskôr vyhrabať. V ceste sme našli až jednu skobu s krúžkom. Počasie nám moc neprialo, celý deň posnežovalo a bola pomerne zima. Cesta mala logickú líniu. Na vrchol Gerlachu sme vyliezli okolo šiestej, dali povinné selfie a už nás čakal len zostup s čelovkami. Túra mala celkom 23 km, prevýšenie cez 1800 m a trvanie „car-to-car“ 16 hodín.

Na prelome februára a marca sa konalo sústredenie Komisie alpinizmu SHS JAMES, ktoré je už tradične v tomto období venované boulderingu. Tento rok náš klub reprezentovali Tomáš a Filip Bučekovci a ja (Aďo Capko). Sústredenie malo tentokrát netradičnú destináciu – prvýkrát nebolo dejiskom Švajčiarsko ani Francúzsko, ale španielsky Albarracín. 

Pokiaľ nebouldrujete, táto oblasť vám asi veľa nepovie, no pre bouldristov idu o jednu z najvyhľadávanejších európskych lokalít. Albarracín preslávil kvalitný, červený pieskovec, ktorý môže smelo konkurovať aj Fontainebleau. Scenéria malebného historického mesta, z ktorého hradieb je vidno kaňon a náhornú plošinu s lezeckou oblasťou je totálne ikonická a aj samotné lezenie je naozaj parádne, čo do kvality aj kvantity. 

Prvé dva februárové týždne som strávil na výjazde v Alpách s Wadimom Jablonskim. Nakoľko počasie a podmienky neumožňovali nič väčšie a údernejšie, venovali sme sa hlavne lezeniu ľadov, na ktoré je v Tirolsku teraz celkom dobrá sezóna. Takžež sme si vybehli na skialpy na niektoré z najvyšších kopčekov v regióne. Na viacerých podujatiach sa k nám pridali aj kamoši Marek a Veronika. 

V pondelok sme sa vybrali s Ivanom Janoškom, troška poliezť ľady. V pláne bolo ísť do Slovenského raja, ale cestou voláme na horskú službu, kde povedali, že ľady sú už zlé a my na poslednú chvíľu meníme cieľ a odbočujeme do Tatier. Tu sme si vybrali na rozlezenie Šašov ľad, ktorý má 110m a nachádza sa v Kráľovskom žľabe. Info sme mali, že je neleziteľný, ale podmienky sa zlepšili a ľad bol výborný. Potom sme ešte vyliezli ľad v záhradkách, kde sme len tak tak predbehli skupinu Poliakov, ktorí sú poslednú dobu všade v Tatrách v hojnom počte.