Archív kategorií: Lezenie

Športové akcie

Berchtesgadenské Alpy

V júni sme sa s Alexom Kuchárom vybrali preskúmať Berchtesgadenské vápencové alpy, konkrétne oblasť Reiteralpe, ktorá je domovom aj cesty End of Silence 10+ a ďalších ťažkých práskov od bratov Huberovcov. Liezli sme spravidla steny dlhé okolo 400 metrov. Miestne vápencové veľmi ostré, vodou vymyté platne sú predurčené prevažne na športové lezenie a my sme sa tento výjazd na takéto športové cesty zamerali. Aj keď nám do stien vždy stačil len set expressov, nejeden nástup a zostup bol celkom slušný alpinizmus.
Vylezené cesty: Vorderes Feuerhorndl – Reloaded (7) Onsigt, 14 dĺžokHirchswieskopf – Bombenfidel (8) Onsight, 14 dĺžok Alpawand – Wassersymphonie (8-) Flash, 16 dĺžok Hinteres Feuerhorndl – Glück (8) Onsight, 10 dĺžok

Adam Kaniak

Česko-saský piesok

Na prelome mája a júna sme s Marekom Kultanom strávili týždeň lezením na českých a nemeckých pieskovcových skalách. Dva dni v Ostrove, dva na Falkensteine a dva na Prachovských skalách. Zamerali sme sa prevažne na lezenie klasických ciest, bez magnézia a bez UFÓnov. Liezli sme cesty do VIIIb, čo je maximálne asi 7+ UIAA. Opäť sa však ukázalo, že klasa na piesku zas tak noc neznamená a najviac som bojoval v päťkových nezaistitelných širokých špárach.

Pokračovať na Česko-saský piesok

OSP

Minulý týždeň som bol spolu s Tomášom Bučekom, Peťom Kuricom a Peťom Matejíčekom na pár dní v Ospe. Kvôli škole a podobne nám to vyšlo síce iba na 3 a pol lezeckeho dňa, ale myslím si, že aj tak sme si kvalitné zaliezli a podarilo sa nám pár pekných prelezov.

Pokračovať na OSP

Boulder Cup 2021 – Hory a mesto

V upršanú sobotu 22.5. sme sa v hojnom zastúpení zúčastnili pretekov slovenského pohára v boulderingu v rámci festivalu Hory a mesto. Zostavu tvorilo niekoľko nezávislých partii v zložení Tomáš a Filip Bučekovci, Samo Štefánik, Aďo Capko, Adam Kaniak a Alex Kuchár. Rozdelení sme boli v dvoch skupinách – ja som ako jediný z HK Manín zaujal miesto v rannom zápolení od 8:00, väčšina chalanov prišla až na druhú skupinu o 10:00. Bolo pre nás pripravených 8 pohybovo vyladených bouldrov. Stavači si dali záležať aj po estetickej stránke. Väčšina z nich obsahovala parádne štruktúry, ktoré k modernému boulderingu neodmysliteľne patria. 

V kvalifikácii rozhodovali detaily, mnohým sa podarilo vyliezť všetky bouldre a tak prišlo na pokusy. Samovi a Filipovi chýbal jeden boulder, obaja však veľmi pekne zabojovali. Samo strategicky príliš nepokusoval najťažší boulder po veľkých lesklých oblinách, mysľou bol už v Ospe, kde chalani vyrážali na ďalší deň po pretekoch. V juniorskej kategórii si ale vybojoval 3. miesto. Účasť Adama a Alexa mala pomerne rýchly a trpký koniec, keďže Alex nešťastne spadol medzi matrace a s veľkou „bambuľou“ na členku ho Adam odviezol na najbližšiu pohotovosť. Našťastie len výron, takže chalani sa mohli vrátiť a s kľudom na duši a pivom v ruke dopozerať kvalifikáciu. Všetky bouldre sa podarilo preliezť Tomášovi Bučekovi a mne, Tomáš postúpil zo siedmeho miesta a ja som postupoval z čela tabuľky. 

Vo finále sme liezli štyri bouldre štýlom OS – hodinu pred začiatkom sme sa odobrali do izolácie a aj pri lezení sme liezli oddelení. Diváci už boli rozohriati zo ženského finále a vytvorili nám parádnu kulisu. Tú dopĺňali opäť vymakané bouldre, na prelezenie ktorých sme mali vždy len 5 minút. Vyškolila nás technická platnička, lietali sme vzduchom pomedzi štruktúry, pobáchali sme si po oblinách, sem-tam sme zamkli aj nejakú tú lištu a na záver sme dopadli takto: 

V pomerne slušnej konkurencii sa Tomáš ocitol na 8. mieste, mne sa podarilo vyliezť všetky 4 bouldre a po sčítaní pokusov to vydalo na 3. miesto! Po veľmi dlhej dobe, kedy som na preteky vôbec nechodil, je to prekvapenie a zároveň veľká satisfakcia 😊 Po skončení pretekov nasledovalo ešte slávnostné odovzdávanie ocenení SHS James, kde si Tomáš prebral bronzovú karabínu na vylezenie Jet Streamu 10-/10 na Jastrabke. Z pretekov sme teda odchádzali správne unavení a celkom úspešní! 

Aďo Capko

Foto: Dody Kétyi

Manín náš každodenný

Ešte rok či dva dozadu by nám ani nenapadlo, ako bude rodná hruda vzácna. Najmä v čase pandémie je paráda bývať v okrese, kde hneď za rohom máme tak parádnu oblasť ako je Manín. Aj z Bratislavy sa síce vybehnúť dá, nie je to však ani zďaleka tak pohodlné ako sadnúť do starej Feldičky pred domom a byť za desať minút na parkovisku v Úžine. A keďže počasie bolo v poslednej dobe všelijaké, voľba na niekoľko návštev bola jedna z mála istôt v Manínoch – Biela stena.

Pokračovať na Manín náš každodenný

Via Calvados

Tak nám táto zima ešte predsa dopriala trochu pekného lezenia. S Marekom Kultanom sme preliezli cestu Via Calvados na Rohovom hrebeni v Javorákoch. Cestu preliezol prvýkrát voľne kto iný než Dino a to presne pred 20 rokmi. Z Kuráňovej klasifikácie M6 ide trochu rešpekt, ale v podmienkach ktoré sme v stene vychytali boli najväčšie ťažkosi nášho prelezu firny do 90 stupňov.

Pokračovať na Via Calvados

Tomáš Plevko

Tomáš sa v minulom roku sústredil hlavne na prípravu na preteky. Pretekárska sezóna nakoniec nebola čo do počtu pretekov podľa jeho predstáv. No aj tak sa mu zadarilo. Na Majstrovstvách Európy v Moskve obsadil velmi solídne 16. miesto. K tomu ešte ohájil majstra Slovenska v lezení na obtiažnosť. Takže nakoniec tá pretekárska sezóna bolo veľmi slušná.

Pokračovať na Tomáš Plevko

Martin Kolembus

Vo vyhodnotení nesmieme zabudnúť ani na kategóriu lezcov-utečencov. Sú to športovci, ktorí majú výjazd na skaly trochu komplikovanejší. Zvyčajne si musia vymyslieť výhovorku, obhájiť ju pred manželkou a stihnúť sa vrátiť skôr než si tú výhovorku začne overovať. V tejto kategórii v minulom roku kraľoval vo výkonoch (aj výhovorkách) Martin Kolembus. Veď posúďte sami.

Pokračovať na Martin Kolembus