Už niekoľko rokov sa darí nášmu klubu, vďaka finančnému príspevku z participatívneho komunitného rozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja, zvyšovať bezpečnosť skalných oblastí v Manínoch a okolí. Rovnako tomu bolo aj tento rok.

Zimnú sezónu sme odštartovali už tradične s Adamom v novembri. V masíve Slavkovského štítu sa nám podarilo spraviť prvé voľné opakovanie cesty Jackovič-Medvec-Sim. Prvý decembrový týždeň som sa zúčastnil už tradičného sústredenia na Brnčalke s kamošmi
z Poľska. Počas týždňa som liezol kratšie cesty v masíve Malého Kežmarského štítu. Podaril sa nám aj nový variant cesty Atlantída.

Zimnú sezónu 23/24 som okrem domácich Tatier strávil veľa času v Slovinsku. V Decembri počas sústredenia sme nadviazali super kontakty so slovinskými lezcami takže sme počas zbytku sezóny mali know-how o cestách a podmienkach v okolí Triglavu. Vďaka čomu sa nám s Adamom Kaniakom krátko po sústredení podarilo vyliezť severnú stenu Velikej Mojstrovky v parádnych snehovo ľadových podmienkach. Po úspešnej akcii s Adamom ďalšia návšteva na seba nenechala dlho čakať a hneď po štedrom dni sme vyliezli severnú stenu Triglavu s Martinou Jakopic.

V dňoch 31.10. až 10. 11. sa konalo tradičné jesenné  repre sústredenie v Katalánskych  oblastiach Siurana a Margalef. Sústredenia sa zúčastnili aj dvaja naši členovia Tomáš a Filip Buček. 

Počasie tento rok nehralo do karát a pršalo takmer každý deň. Toto mimoriadne daždivé obdobie sa podpísalo na historických záplavách a taktiež na kvalite prelezov.

Tak to bol nápad! Pri pohľade na predpoveď počasia sa nám veru objavili zmiešané pocity: doma krásne babie leto, zatiaľ čo na Sardínii, kam sme mali namierené, hlásili celý týždeň dážď a prehánky. No ale čo už, povedali sme si, že to nejako zvládneme, a možno budeme mať šťastie aj na lezenie. S týmto odhodlaním sme vyrazili – Ivo a Miro s partiou a my s Maťom, deťmi a ďalšími dvoma rodinami.

Tretí septembrový týždeň sme sa s Kvasom a kamarátom Marekom z Prievidze rozhodli dať si pauzu od každodenných starostí, a vyraziť na lezecký výlet. Pôvodne sme mali namierené do údolia Zillertal, ale počasie – v podobe snehu – nás nasmerovalo južnejšie, do okolia Lago di Garda.

Moje posledné horolezecké výzvy som smerovala na tatranských klasikov. Ich cesty sú do dnes neodistené a tak na vás čaká pravý duch alpinizmu.

Po stopách Birkenmajera 1930

Cesta Birkenmajera a Kupczyka kl. V+, spolulezec Daniela Pellerová

Prvý deň sme vybehli (po spravnosti sme sa vyviezli – dik Ivo za elektrobike ) s Maťejom Ďurnekom na Popradske pleso a liezli sme cestu Správny čas – preliezli sme PP VIII. Následne sme v ten isty deň prešli okolo Tatier a celou Bielovodskou dolinou až na táborisko.

Ráno sme potom nastúpili do Mlynárika kde sme liezli cestu Pankiewicz – Wolf. Dobre sme si zašportovali, hlavne čo sa hlavy týka, a po cca 9 hod. sme cestu vzdali, cca 3 dĺžky pod vrcholom hornej pasáže steny Za najťažsími dĺžkami sme dosť blúdili, a kvalita skaly tiež nie je nič moc.