Moje prvé ľady (alebo spomienky na zimu)

Na stretávke zo strednej školy som zistil, že jeden môj spolužiak lezie. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme spolu liezť. Asi po deviatich mesiacoch sme sa konečne stretli na stene. Zistili sme, že môžeme spolu liezť, tak sme sa dohodli, že pôjdeme do Tatier.

Kúpil som si zbrane a rezervoval som ubytovanie na Zamke. V piatok 9.2.2018 v noci som dorazil na chatu. Jozef bol na nočnej, tak prišiel v sobotu poobede. Ja som zatiaľ obzrel ľady v okolí a prešiel sa do Baranieho sedla. Na tento deň som vybral Trenažér. Tam Jozef natiahol prvú cestu a povedal, že si ju zvládnem nacvakať sám, tak som šiel do toho:-) Podarilo sa. Ešte sme vyliezli pár ďalších variant a po tme sme prišli na chatu. Tam sme popili akciové pivo za 2€ a šli spať. Ráno budík na 5:30 a hurá na Lomnický ľad a Uhoľné prázdniny. Keď sme doliezli Prázdniny, zrazu počujeme: “Lavííína!” z Lomnického ľadu. Našťastie si to odniesol iba zasypaný foťák, ale uznali sme,  že je na čase ísť domov:-) Spokojní, s mierne zmiešanými pocitmi sme sa vrátili domov.
S Jozefom sme sa dohodli, že aspoň raz za mesiac pôjdeme spolu do Tatier.
No stretli sme sa až o dva mesiace 6.4.2018, opäť na Zamke. Podmienky na lezenie ľadov už neboli, tak sme si vybrali za cieľ Lomničák cez Téryho kuloár. Trochu nám prišlo divné, že na chate sme ubytovaní iba mi dvaja, ale aspoň tam bol kľud 🙂 Ráno sme vyrazili o 6:30, vyzeralo to, že sa nám pôjde dobre. Sneh bol ešte z noci premrznutý, cestu sa nám darilo nasledovať celkom dobre. Keď sme sa dostali do kuloáru, sneh sa menil na kašu. To nás hnalo rýchlo nahor, obávali sme sa, že by to s nami mohlo spadnúť. Mne sa darilo postupovať celkom dobre, ale Jozef sa dosť prepadával, raz dokonca až po krk. Keď sme boli v sedle pod Lomnickým štítom, tak sa celkom zhoršilo počasie, prišla hmla a fučalo. Na vrchol sme došli vyčerpaní, dali sme si kávičku, niečo zjedli a naberali energiu na zostup, o ktorom sme boli presvedčení, že  “ten už bude v pohode”. Samozrejme, nebol. Obaja sme sa brodili v snehu a do Lomnického sedla k lanovke sme prišli totálne vyšťavení. Podarilo sa nám presvedčiť lanovkára, aby nás zviezol dolu.

Pavol Španihel

Pridaj komentár