Pohoda pod Mount Cook

Dvojdňové okno dobrého počasia sme využili pod svahmi najvyššieho kopca Nového Zélandu v priľahlej oblasti s parádnymi výhľadmi na miestnych obrov – Sebastopol Bluffs. Pohodové lezenie ľahšieho charakteru na slniečku nám vyčarilo úsmev na tvári po upršaných sychravých jesenných dňoch. Hneď prvý deň sme si išli podľa sprievodcu po najkrajšiu 4+ku južného ostrova – Red Aréte od slávneho horolezca Tom Fyfe z roku 1894. Na túto slávnu cestu chodil Tom trénovať spolu s druhmi, aby sa im v lete toho istého roku podarilo vystúpiť ako vôbec prvým horolezcom na majestátny Mount Cook. Po ľahkých 4 dĺžkach doliezame cestu a čo iné nám zostáva len ju odporučiť každému, kto pôjde okolo. Keďže slniečko pekne svieti, tak pridávame ešte 2 cesty – Shark attack 5+ a Mako 5+ (Po slovensky mako-pako). Obidve krásne cesty v platniach v super kompaktnej skale. Ako sme si už zvykli, ani tuna nestretávame ani dušu, na čo nie sme z Európy zvyknutí a čomu sme naozaj vďační. Večerný západ Slnka v campe pri varení večere a pozeraní na mohutnú ľadovú juhozápadnú stenu Mount Sefton oprašujúcu zo seba pár sérakov len dotvára nezameniteľný divoký ráz tohto miesta. Na druhý deň po ležérnom ráne sa ideme prejsť do doliny Tasman na druhú stranu Mount Cook. Pred odchodom domov si chceme ešte vyliezť staršiu morálovú lahôdku v Sebastopol bluffs, ktorá sa už moc nelezie od miestneho borca Nicka Craddocka cestu Nicked na 6 dĺžok za 6+. Po úvodných 2 dĺžkach, kde obtiažnosť ide akosi bokom sa dostávame pod rozlámané platne a previšteky. Po nepríjemnom traverze po omachnenej skale, kde je pekná akurát tak fotka, vedenie preberá Veron a po rozlámanom previšteku sa dostávame už do položenej časti. Posledná nezáživná dĺžka vychádza na mňa a na 3 zlaňáky sme pri batohoch.

Horám zdar!

Vylezené cesty:

Red Aréte 4+, 140m, OS

Shark attack 5+, 90m, OS

Mako 5+, 70m, OS

Nicked 6+, 150m, OS

Vlado Šuraba