Archív značiek: Kika

Dva dni na ľadoch

V pondelok sme sa vybrali s Ivanom Janoškom, troška poliezť ľady. V pláne bolo ísť do Slovenského raja, ale cestou voláme na horskú službu, kde povedali, že ľady sú už zlé a my na poslednú chvíľu meníme cieľ a odbočujeme do Tatier. Tu sme si vybrali na rozlezenie Šašov ľad, ktorý má 110m a nachádza sa v Kráľovskom žľabe. Info sme mali, že je neleziteľný, ale podmienky sa zlepšili a ľad bol výborný. Potom sme ešte vyliezli ľad v záhradkách, kde sme len tak tak predbehli skupinu Poliakov, ktorí sú poslednú dobu všade v Tatrách v hojnom počte.

Pokračovať na Dva dni na ľadoch

Orolínov ľadopád

V pondelok 26. 1. sa mi konečne podarilo nájsť si čas na lezenie a som rád, že sa Miro Ďurovec obetoval a zobral ma opäť okúsiť zimné radovánky v ľade.

Náš plán bol ísť smerom na Sliezsky dom a tam sa rozhodnúť podľa aktuálnej situácie. Po príchode nám bolo jasné, že Sopeľ je obsadený – pohľad na osem „horskáčov“ hovoril sám za seba. Keďže čakanie v rade na ľade nepatrí medzi najobľúbenejšie zimné aktivity, naša voľba padla na Orolína.

Pokračovať na Orolínov ľadopád

Rysy V stena

V pondelok 19.01. sme vybehli s Marošom Bogom pozrieť do Tatier. Za cieľ sme zvolili cestu Hurtík – Kulhavý vo východnej stene Rysov. Obtiažnosť cesty je okolo W3, lezenie len v ľade a strmom snehu. Cesta vedie vo výraznom žľabe vo východnej stene a po troch dĺžkach odbočuje vhĺbením do prava, cez viacero ľadových prahov a vylieza sa priamo na vrchol Rysov. V nástupovom ľade riadne sypal sneh z celej steny, ale nejako naslepo sme to preplávali. Do cesty sme nastupovali až okolo 13.00 h, kvôli prešlapávaniu, takže na vrchol sme doliezali s prvou tmou. Nastupovali sme zo Štrbského plesa a celá cesta aj s nástupom je celkom dlhá, ale rozhodne stojí za prelezenie.

Pokračovať na Rysy V stena

S Kalfom na love gréckych línií – Lezecký raj Leonidio

Náš zimný lezecký výjazd nakoniec smerovala do Grécka, konkrétne do
mestečka Leonidio na Peloponéze. Táto oblasť sa v posledných rokoch
stala vyhľadávaným cieľom lezcov nie len z Európy a my sme sa s Martinom Kalasom vybrali preveriť jej povesť na vlastnej koži.

Kúpanie v mori
Základňu sme si vytvorili v malebnom mestečku Poulithra vedľa Leonidia. Ubytovanie priamo pri mori malo svoje neopakovateľné čaro – ranná káva s výhľadom na hladinu a večerný relax po náročnom dni na skalách v sprievode šumu vĺn boli presne tým, čo sme potrebovali na regeneráciu.

Pokračovať na S Kalfom na love gréckych línií – Lezecký raj Leonidio

Climb and Fly

Vianočné sviatky a Silvester som sa rozhodol stráviť v Chamonix. Spolu s Ančou Šebestíkovou sme chceli spojiť lezenie v masíve Mont Blancu s následným zletom do doliny.

Keďže nikto z nás ešte nemal skúsenosť s lezením s padákom ani s letom vo vysokohorskom prostredí, vybrali sme si technicky nenáročnú cestu – Jäger Couloir na Mont Blanc du Tacul. Ide o klasický snehový kuloár s dvoma ľadovými prahmi do 70°.

Pokračovať na Climb and Fly

Ľavý pilier na Prednú Javorovú vežu

Zimné sústredenie s kamarátmi z Poľska počas druhého decembrového týždňa nám tentoraz veľmi nevyšlo. Plusové teploty a slabé podmienky nás prinútili akciu už na druhý deň ukončiť.

Aspoň jednu cestu sme však stihli – Pravý dziadek M6+.

O týždeň neskôr sme sa s Ancou Šebestíkovou vybrali do Javorovej doliny, kde sme si vyliezli Ľavý pilier M5 na Prednú Javorovú vežu . Pekná, vyrovnaná línia s typickou tatranskou zmesou snehu, ľadu a skaly. Cestu sme stihli za svetla a na hrebeni nás ako odmena čakal západ slnka.

Pokračovať na Ľavý pilier na Prednú Javorovú vežu

Výjazd do španielskej Siurany

V dňoch od 21.12 do 31.12 sme sa ja, Filip Buček a Tomáš Buček zúčastnili výjazdu do Siurany.

V oblasti sa nachádza obrovské množstvo športových ciest, ktoré sú aj veľmi rôznorodé. Nájdu sa tu 40m dlhé vytrvalostné cesty ale aj krátke bouldrové, cesty v kolmiciach aj v previsoch. Na výber je toho naozaj veľa, až je problém si vybrať.

Pokračovať na Výjazd do španielskej Siurany

Veľká Zeď

Už niekolko sezón mi behala po rozume strmá stena spadajúca z ľavého piliera v SV stene Rumanovho štítu, tzv. “Veľká Zeď”. Tento rok pred Vianocami všetky dieliky skladačky konečne zapadli do seba. 20.-22.12.2025 sme so Stanom Filkorom a Karlom Nováčkom (CZ) preliezli s dvoma bivakmi v stene peknú priamu líniu s navrhovanou obtiažnosťou M8,6c. Celá cesta išla na onsight a klúčovú dĺžku som vyliezol v hybridnom štýle s použitím cepínov a lezečiek. Naša cesta ide v miestach kde by mala viesť cesta “Kůra-Žákovský (V+,A0) 10.7.1982” Ani po konzultáciach s pamätníkmi nevieme s istotou určiť do akej miery sa tieto dve cesty kryjú a či sme spravili prvovýstup alebo variant. Klúčová dĺžka našej cesty ide ale s najväčšou pravdepodobnosťou novým terénom. Ide o parádnu priamu líniu v prevažne dobrej skale, určite jedna z najlepších a najťažších ciest, čo som v zimných Tatrách liezol.

Pokračovať na Veľká Zeď

Predvianočné Severy

V priebehu jedného týždňa sme si s Marek Kocvara užili dva super lezecké dni v tatranských severoch.
16.12. sme sa za 3,5 hodiny prehnali v super podmienke Stanislawskim v severnej stene Javorového štítu, v suchých podmienkach bitka, momentálne prechádzka a celé v snehu a ľade, (M5, AI5, 500m).
18.12. Opäť budík o druhej a valíme cez Západnú železnú bránu do SV steny Rumaňáku. Intuícia nesklamala a v Rumanovom Koryte takisto perfektna podmienka. Hore v štítovej stene lezieme napriamovací variant, (M7, AI5, 600m).

Pokračovať na Predvianočné Severy

Javorový štít na otočku

V sobotu 20.12.2025 sme s Marošom Bogom  vybehli do Tatier na jeden deň zahájiť zimnú sezónu. Vybrali sme si cestu Stanislawského (žľabom ) za V. v severnej stene Javorového štítu. Cesta kútmi bola pekne preliata snehoľadom, ktorý bol už ale miestami obitý a bolo treba trošku aj skalu poškriabať. V ceste bolo celkom rušno, propagácia na FB robí svoje. V najťažšom mieste cesty dokonca prvolezec dvojice pred nami aj vypadol, tak o zábavu bolo postarané. Nám sa podarilo dať cestu OS, hlavne vďaka Marošovi, ktorému to aj na dôchodku stále dobre lezie. Po prelezení cesty na vrchol sme so západom slnka zostúpili cez rampu Malého Ostrého štítu do Javorovej doliny a ešte sa pekne prešli k autu do Javoriny. Na otočku z Dubnice to bol celkom dlhý deň, ale stál za to.

Pokračovať na Javorový štít na otočku