Náš zimný lezecký výjazd nakoniec smerovala do Grécka, konkrétne do mestečka Leonidio na Peloponéze. Táto oblasť sa v posledných rokoch stala vyhľadávaným cieľom lezcov nie len z Európy a my sme sa s Martinom Kalasom vybrali preveriť jej povesť na vlastnej koži.
Kúpanie v mori Základňu sme si vytvorili v malebnom mestečku Poulithra vedľa Leonidia. Ubytovanie priamo pri mori malo svoje neopakovateľné čaro – ranná káva s výhľadom na hladinu a večerný relax po náročnom dni na skalách v sprievode šumu vĺn boli presne tým, čo sme potrebovali na regeneráciu.
Vianočné sviatky a Silvester som sa rozhodol stráviť v Chamonix. Spolu s Ančou Šebestíkovou sme chceli spojiť lezenie v masíve Mont Blancu s následným zletom do doliny.
Keďže nikto z nás ešte nemal skúsenosť s lezením s padákom ani s letom vo vysokohorskom prostredí, vybrali sme si technicky nenáročnú cestu – Jäger Couloir na Mont Blanc du Tacul. Ide o klasický snehový kuloár s dvoma ľadovými prahmi do 70°.
Zimné sústredenie s kamarátmi z Poľska počas druhého decembrového týždňa nám tentoraz veľmi nevyšlo. Plusové teploty a slabé podmienky nás prinútili akciu už na druhý deň ukončiť.
Aspoň jednu cestu sme však stihli – Pravý dziadek M6+.
O týždeň neskôr sme sa s Ancou Šebestíkovou vybrali do Javorovej doliny, kde sme si vyliezli Ľavý pilier M5 na Prednú Javorovú vežu . Pekná, vyrovnaná línia s typickou tatranskou zmesou snehu, ľadu a skaly. Cestu sme stihli za svetla a na hrebeni nás ako odmena čakal západ slnka.
V dňoch od 21.12 do 31.12 sme sa ja, Filip Buček a Tomáš Buček zúčastnili výjazdu do Siurany.
V oblasti sa nachádza obrovské množstvo športových ciest, ktoré sú aj veľmi rôznorodé. Nájdu sa tu 40m dlhé vytrvalostné cesty ale aj krátke bouldrové, cesty v kolmiciach aj v previsoch. Na výber je toho naozaj veľa, až je problém si vybrať.
Už niekolko sezón mi behala po rozume strmá stena spadajúca z ľavého piliera v SV stene Rumanovho štítu, tzv. “Veľká Zeď”. Tento rok pred Vianocami všetky dieliky skladačky konečne zapadli do seba. 20.-22.12.2025 sme so Stanom Filkorom a Karlom Nováčkom (CZ) preliezli s dvoma bivakmi v stene peknú priamu líniu s navrhovanou obtiažnosťou M8,6c. Celá cesta išla na onsight a klúčovú dĺžku som vyliezol v hybridnom štýle s použitím cepínov a lezečiek. Naša cesta ide v miestach kde by mala viesť cesta “Kůra-Žákovský (V+,A0) 10.7.1982” Ani po konzultáciach s pamätníkmi nevieme s istotou určiť do akej miery sa tieto dve cesty kryjú a či sme spravili prvovýstup alebo variant. Klúčová dĺžka našej cesty ide ale s najväčšou pravdepodobnosťou novým terénom. Ide o parádnu priamu líniu v prevažne dobrej skale, určite jedna z najlepších a najťažších ciest, čo som v zimných Tatrách liezol.
V priebehu jedného týždňa sme si s Marek Kocvara užili dva super lezecké dni v tatranských severoch. 16.12. sme sa za 3,5 hodiny prehnali v super podmienke Stanislawskim v severnej stene Javorového štítu, v suchých podmienkach bitka, momentálne prechádzka a celé v snehu a ľade, (M5, AI5, 500m). 18.12. Opäť budík o druhej a valíme cez Západnú železnú bránu do SV steny Rumaňáku. Intuícia nesklamala a v Rumanovom Koryte takisto perfektna podmienka. Hore v štítovej stene lezieme napriamovací variant, (M7, AI5, 600m).
V sobotu 20.12.2025 sme s Marošom Bogom vybehli do Tatier na jeden deň zahájiť zimnú sezónu. Vybrali sme si cestu Stanislawského (žľabom ) za V. v severnej stene Javorového štítu. Cesta kútmi bola pekne preliata snehoľadom, ktorý bol už ale miestami obitý a bolo treba trošku aj skalu poškriabať. V ceste bolo celkom rušno, propagácia na FB robí svoje. V najťažšom mieste cesty dokonca prvolezec dvojice pred nami aj vypadol, tak o zábavu bolo postarané. Nám sa podarilo dať cestu OS, hlavne vďaka Marošovi, ktorému to aj na dôchodku stále dobre lezie. Po prelezení cesty na vrchol sme so západom slnka zostúpili cez rampu Malého Ostrého štítu do Javorovej doliny a ešte sa pekne prešli k autu do Javoriny. Na otočku z Dubnice to bol celkom dlhý deň, ale stál za to.
Mládežnícky tím HK Manín Elite sa zúčastnil boulderingových pretekov Wallhalla Kids Warrior v Starej Ľubovni. Pretekári mali možnosť otestovať svoje zručnosti na 8 bouldroch v kvalifikácii. Do finále postúpilo 6 najlepších v každej kategórii. Historicky prvýkrát prebiehala kvalifikácia s bodovaním: • Zóna 1: 5 bodov • Zóna 2: 10 bodov • TOP (prelez): 20 bodov
HK Manín reprezentovalo šesť pretekárov – všetci zástupcovia nášho klubu úspešne postúpili do finále vo svojich vekových kategóriách:
11.11. Sme spolu s Matejom Prcínom vyliezli severnú stenu Grandes Jorasses cestou Croz spur so Slovinským nástupovým variantom (ED-, M5+, AI5, 1000m). Akcia nám zabrala 16 hodín lezenia, s bivakom pod stenou a na vrchlole a bola okorenená nástupom zdola z Chamonix kvôli odstávke vlaku na Montenvers a návratom dookola celého masívu kvôli odstávke Tunelu Mt. Blanc.
