Táto 100 metrová dvojdĺžková ľadová klasika obtiažnosti WII/4+ patrí medzi najkrajšie v Tatrách nielen čo do lezenia, ale aj prostredia. Pri nástupe treba dať pozor na lavíny v Téryho kuloári ako aj na číhajúce nebezpečenstvo nad ním pri väčšom množstve nového snehu spod západnej Lomnice. My sme našťastie tieto veci nemuseli riešiť. A tak sme si viac užili lezenie – prvý kolmý výšvih „závoja“ spojených ciagľov nás rozohrial hlavne fyzicky.

Na začiatku februára sme si boli s Marekom Kultanom a Rišom Berešom odpočinúť na krásnu chatku v Javorákoch a napriek horúčavám a podmáčanému snehu sme vyliezli peknú ľadovú cestu od Plšeka na Malú Ľadovú vežu v Čiernej Javorovej doline. Už dlhšie ma mátala predstava lezenia v Julských alpách, sledoval som už vyše mesiac miestne počasie a podmienky a podla predpovede vyzeralo že príde perióda pár krásnych slnečných dní.

30 – ročné výročie lezenia na spoločnom lane s Tiborom sme neoslávili konzumom a s preloženou nohou cez nohu pri popíjaní kávy v nákupnom centre, ale naopak priamo v teréne. I keď počasie v PX nenasvedčuje že na Slovensku sú natečené ľady pod 600 m.n.m., tak na prekvapenie v súčasnosti Slovenský raj ponúka celkom pekné ľadové blues.

Minulý týždeň sme si boli s chalanmi v trojici zaliezť do severnej stemy Vysokej. Skorý ranný nástup je nutné zlo, ktoré treba podstúpiť, a tak začíname pred štvrtou šlapať od auta. V noci je asi -15, zima sa nám vkráda do topánok, ale nás to teší.

15.1. Sme s Marekom Kultanom skoro ráno vyrazili z juhu do Východnej Železnej Brány a cez Gerlachovské spády pod jednu z najdivokejších stien Tatier. S veľkým rešpektom a pripravení na bivak naliezame do bezmála 800 metrového pilieru Ganku v masíve Kačacieho múru. Jarné podmienky uprostred zimy nás nesklamali.