Minulý týždeň sme si boli s chalanmi v trojici zaliezť do severnej stemy Vysokej. Skorý ranný nástup je nutné zlo, ktoré treba podstúpiť, a tak začíname pred štvrtou šlapať od auta. V noci je asi -15, zima sa nám vkráda do topánok, ale nás to teší.

Hádam prvýkrát túto zimu idem liezť v normálnej zime, doteraz bolo vždy tak maximálne do -5. Pri žabích plesách vidíme, že pred nami blikajú už dve čelovky. Keď sme českých chlopákov dobehli, neisto sa ich pýtame, čo chcú ísť. Veľmi nám odľahlo, keď odvetili, že na Rysy, kde žiaľ pri ich tempe ten východ slnka aj tak nestihli.

Asi o pol ôsmej naliezame do našej steny, ktorá je v skvostných podmienkach, takéto podmienky sa v Tatrách len tak nevidia. V Stanislawskom nás čakalo vyše 500 metrov strmých snehoľadov tak za WI4/5, ktoré síce neponúkali mnoho možností istenia, tobôž štandov, ktoré si vyžadovali veľa vynaliezavosti, ale zato lezenie šlo hladko a bez problémov a my sme si chrochtali blahom. Po siedmich hodinách lezenia sme sa spokojní kochali výhľadmi a vyhrievali sa na slniečku.

Adam Kaniak