11.11. Sme spolu s Matejom Prcínom vyliezli severnú stenu Grandes Jorasses cestou Croz spur so Slovinským nástupovým variantom (ED-, M5+, AI5, 1000m). Akcia nám zabrala 16 hodín lezenia, s bivakom pod stenou a na vrchlole a bola okorenená nástupom zdola z Chamonix kvôli odstávke vlaku na Montenvers a návratom dookola celého masívu kvôli odstávke Tunelu Mt. Blanc.
V živote bývajú obdobia aktivity a sily, a aj obdobia útlmu a nedostatku energie. Presne takým bolo pre mňa obdobie od minulého leta. Kombinácia zdravotných problémov fyzického aj mentálneho charakteru spolu so zmenou práce, ktorá bola časovo aj energeticky hodne náročná, znamenala, že som pomerne dlho nemohol, resp. nevládal vo väčšej miere trénovať ani chodiť na skaly. Bol to hodne náročný a v mnohých ohľadom temný rok. No po ťažkom rozhodnutí nepokračovať v učení a vďaka pravidelnej práci na svojom zdraví, najmä na jeho mentálnej časti, sa počas tohto leta konečne začalo rozvidnievať. Čitateľ odpustí tento krátky sentiment, predsa len som v období oslavy 30-ky a trochu reflexie a sentimentality snáď neuškodí. A teraz k tomu, čo sa od leta podarilo.
Lezecké plány na jeseň 2025 som mal ešte pred pár mesiacmi úplne iné, a predstava návratu do Veľkých hôr bola len vzdialená vízia budúcich rokov. V júni mi však prišla ponuka od mojich dobrých kamarátov a špičkových poľských lezcov, Michala Czecha a Wadima Jablonského: „Máme permity na dve nevylezené šesťtisícovky v Karakorame. Je to celkom narýchlo, ale zháňame tretieho parťáka do tímu, si prvý, komu píšeme.“ Takejto ponuke som sa mohol len ťažko ubrániť. Po tom, čo som si vyčistil kalendár a zariadil všetko potrebné, som pozvanie s radosťou prijal.
Sezóna v Adršpachu plynula ako voda a ani som sa nenazdal, a už bola druhá polovica augusta – čas odchodu. Okrem samotného lezenia na panenský vrchol bolo lákadlom expedície aj to, že sme mierili do oblasti Saltoro, územia juhozápadne od Siačenského ľadovca. Do tejto oblasti bolo až doposiaľ prakticky nemožné sa dostať, a to kvôli komplikovanej geopolitickej situácii. Náš základný tábor bol v údolí Gyong, ktoré priamo susedí s tzv. Línou kontroly – de facto hranicou medzi územiami Kašmíru okupovanými Indiou a tými okupovanými Pakistanom.
V dňoch 21-23.09. Sa Nám spoločne s Markom a Tomaszom podarilo vyliezť prvovýstup na panenskú 6 tisícovku v pohorí Ghurjerab, Karakoram. Štít sme pomenovali Tumladen Sar, cesta Flame of the west 85 stupňov ľad, M5. Prevýšenie 1200 metrov dĺžka cesty 1800 metrov
Je to veľmi málo preskúmaná oblasť, čo prispieva k jeho divokej a nedotknutej prírode s množstvom panenských štítov do výšky 6500m.
Lezecké centrum LA SKALA oslavuje už svoje siedme narodeniny a pri tejto príležitosti tradične privítalo mladých lezcov na ôsmom ročníku pretekov LA SKALA cUP. Súťaž, ktorá bola ďalším kolom Slovenského pohára detí v disciplíne LEAD, prebehla v kategóriách U9, U11, U13 a U15.
Priatelia, na základe sťažností vlastníkov pozemkov vás prosíme o ohľaduplnosť:
Parkujme tak, aby sme neblokovali odvoznú plochu na drevo – je to súkromný pozemok a majitelia nám zatiaľ parkovanie trpezlivo tolerujú.
Berme si svoje odpadky so sebou
Kempovanie a bivakovanie nechajme na miesta, kde je to povolené
Parkovať sa dá aj v obci – napríklad pri obecnom úrade – a odtiaľ je to už len príjemná prechádzka k skalám. Parkovanie už riešime s obcou, budeme vás informovať.
Na druhej veži Bosmanov, na západnej strane vľavo, pribudlo päť nových ciest. Nájdeš ich hneď vedľa Jamesáckej vďaky, v obtiažnostiach od 6 až po 7. Veľká vďaka patrí Dávidovi, ktorý tam odviedol poriadny kus roboty. Navyše medzi týmito novinkami a Jamesáckou vďakou vznikol ešte jeden otvorený projekt od Tomáša, ktorý čaká na prelez.
Počas THT James na Popradskom plese sme si dali s Rišom a Markom Puškašove rondo. Jedná sa o Voliu vežu, Galériu Ganku, Veľký Ganek a Ošarpance. Cely okruh sme stihli cca za 10 hodín. Super podnik so super partiou.