S partiou z Bratislavy sme sa na dva dni vybrali do Tatier. S matracmi, proviantom a motiváciou sme si najprv dopriali viac ako dvojhodinový výšľap od parkoviska Popradské pleso, hore Mengusovskou dolinou až do sektoru Bašty, pričom obligátne otázky typu „co to, kluci, nesete?“ alebo „ahá, vy chcete hore spať, že?“ sa nám nevyhli. Prvých stokrát je to sranda, no postupne to začína byť mierne únavné. Tak sa naše odpovede pomerne zostručnili: „to je na lezenie“ alebo „mhm“ zvyčajne stačilo. Veď oni to nemysleli zle, len nás to už sem-tam nebavilo.

V auguste sme s Rišom Nemcom strávili bezmála celý mesiac vo Francúzskom Chamonix. Spoločnosť počas prvých dvoch týždňov nám robili Matej s Peťom a počas druhých dvoch Lukáš, Marek a Marko. Všetko dobrí kamaráti, takže o zábavu v kempe bolo vždy postarané. Našou prvou zastávkou boli Šamoníjske ihly, kde sme si chceli užiť lezenie v parádnych špárach a rajbasoch a zvyknúť si na miestne lezenie.

Na konci júla sme si boli s Marekom Kultanom zaliezť v Batizovskej doline. Počasie nám prialo a vyliezli sme tri pekné cesty.

8.-10.7. sme s Rišom Nemcom strávili tri super lezecké dni v Malej Studenej doline a priľahlých stenách. Prvý deň sme vyliezli dve cesty na Lomnickej veži, Via Verona (8-) a Začiatok príbehu (8-) obe onsight. Ďalší deň sme spolu s Martinom a Jožom zamierili cez Dubkeho lávku pod impozantnú platňu Malého Hrotu, kde sme vyliezli cestu Kútom (7) na onsight aj napriek veľmi chladným a vlhkým ranným podmienkam.

Tatranské leto som kvôli počasiu zahájil pomerne neskoro. Naše prvé kroky túto sezónu mierili pod krásne platne Ošarpanca. S Filipom Makayom sme sa prrfektne rozliezli a stihli sme za jeden deň vyliezť cesty Magické oko(7-), Strecha(7+), Sedem životov(8) a Puškáš(6+). Všetky cesty sa mi podarilo vyliezť štýlom onsight. Ďalší deň sme si ešte stihli dať peknú športovú cestu Shangrila(7+/8-) na Galérii Ostrvy, než sme úplne zmokli.

Zatiaľ čo skalkári s omádžovanými prstami vzhľadom na panujúce počasie už nejaký ten týždeň sa vyhrievajú na skalkách v kraťasoch, my sme sa naopak boli schladiť v snehu a na ľade. Koncom apríla sme si teda nenechali ujsť ešte dobré ľadové podmienky v Tatrách v zostave Tomáš, Tibor, Julo.

S mojou mysľou sa už dlhšie pohrával tento projekt. Nakoľko Slavkovský štít (2452 m) so svojou mohutnou SV stenou ponúka niekoľko ľadov a tiež pekných línií pre skiextrém lyžovanie, voľba trilógie padla práve na túto lokalitu. Plán bol za jeden deň vyliezť nejaký ľad v masíve Slavkovského, dať jeho vrchol a následne zlyžovať z neho nejakým SV žľabom dole.

V marci sa mi v našich Tatrách podarilo vyliezť celkom päť ciest a zavesiť jeden pytel. Začiatkom mesiaca sme sa boli s Marekom Kultanom pozrieť do cesty Rumová prechádzka na Szcepanského veži. V zlých podmienkach som začal ukrajovať prvé metre v hnusnom zasneženom kúte, keď tu, pri riešení istenia sa jedna zbraň rozhodla prestať držať, tá druhá ju bleskom následovala a v momente som sa ocitol o päť metrov nižšie zapichnutý v našťastie mäkkom snehu. Toto zaváhanie sa chvalabohu zaobišlo bez ujmy a so smiechom. S naštrbeným morálom som následne natiahol dve dĺžky v riadne zasneženej skale.