V marci sa mi v našich Tatrách podarilo vyliezť celkom päť ciest a zavesiť jeden pytel. Začiatkom mesiaca sme sa boli s Marekom Kultanom pozrieť do cesty Rumová prechádzka na Szcepanského veži. V zlých podmienkach som začal ukrajovať prvé metre v hnusnom zasneženom kúte, keď tu, pri riešení istenia sa jedna zbraň rozhodla prestať držať, tá druhá ju bleskom následovala a v momente som sa ocitol o päť metrov nižšie zapichnutý v našťastie mäkkom snehu. Toto zaváhanie sa chvalabohu zaobišlo bez ujmy a so smiechom. S naštrbeným morálom som následne natiahol dve dĺžky v riadne zasneženej skale.

Na druhom štande sme skonštatovali, že v takých podmienkach máme väčšiu chuť na pivo ako na lezenie. Pár dní na to som sa dal do kopy s Čačim a podarilo sa nám spraviť prvý volný prelez cesty Gilotína na Prednom Solisku, pôvodne za V+,A2. Tri dĺžky pekného vyrovnaného lezenia za M7!,M6+,M7 nás pustili team onsight. Ďalší týždeň sme Ja, Čači spolu s Marekom Kultanom a Marekom Kočvarom vypadli na tri dni na chatku do Bielovodskej doliny. Prvý deň som vybral Cestu cez Pavúka v severnej stene Pustej stráže. Cesta má celkom tri Áčka, prvé sme v podstate ani nepostrehli. Pri pokuse o onsight druhého technického miesta cez špinavú plytkú špárku som vypadol a so mnou šla aj stará skobka, našťastie ďalšie istenie nebolo ďaleko. Čači následne šparku vyhákoval a liezli sme ďalej, čo nás na konci dňa trochu sralo, lebo ako sa ukázalo očistenie a PP prelez by sme to do tmy v pohode stihli. Poslednú technickú dĺžku v strmom komíne sme preliezli volne za M7.

Ďalši deň sa nám podaril prvý tímový volný prelez Diretisimy na Kačacieho Mnícha. Cesta s piatimi technickými dĺžkami, voľne odolala za tie roky už nejednému silnému lezcovi. V najťažšej dĺžke, ktorou bola previsnutá špárka Čači ukázal svoje drytoolové kvality a vybojoval ju na onsight, obtiažnosť je M9-/9, ja som v nej s batohom musel odsadnúť. Prelezom tejto dĺžky zďaleka nebolo vyhraté a nasledovalo ešte veľa ťažkého mixového lezenia, viacero dĺžok v siedmom stupni. S výnimkou možno dvoch ľahších dĺžkok bolo treba liezť naozaj až po vrch.

Ďalši den sme strávili už len opalovaním sa na terase zatial čo chalani si ešte boli vybehnúť Ťažký ľad. Druhé kolo akcie v Bielovodskej na seba nenechalo dlho čakať a tak týzdeň na to, opäť v rovnakej zostave posilnenej ešte Jurom a Lukášom vyrážame. Podmienky sa od minulého týždňa zhoršili, miestami napadlo na tvrdý podklad až 40 centimentrov snehu. Teploty počas dňa kolísali od ranných mrazivých -15 až po +10 na slnku napoludnie. S Lukášom sme prvý deň z núdze vyliezli aspoň krátku dvojdĺžkovú cestu na stienke na pravo od Pustej stráže, ktorej som dal meno Superkvak, M5+, A0. Následnú pohodu na chatke pri vyhriatej peci v spoločnosti energetických nápojov asi nemusím vysvetlovať. Ďalši deň sme v trojici s Lukašom a Marekom vyliezli cestu La Traviata,(V) na Pustej stráži. Táto cesta bola asi moja posledná v sezóne keďže jar sa neúprosne blíži a aj na tie skalky by sa už patrilo viac chodiť! Celkom sa mi za zimu podarilo vyliezť 22 ciest v Tatrách ,4 v zahraničí a zavesiť 3 pytle. 

Adam Kaniak