S partiou z Bratislavy sme sa na dva dni vybrali do Tatier. S matracmi, proviantom a motiváciou sme si najprv dopriali viac ako dvojhodinový výšľap od parkoviska Popradské pleso, hore Mengusovskou dolinou až do sektoru Bašty, pričom obligátne otázky typu „co to, kluci, nesete?“ alebo „ahá, vy chcete hore spať, že?“ sa nám nevyhli. Prvých stokrát je to sranda, no postupne to začína byť mierne únavné. Tak sa naše odpovede pomerne zostručnili: „to je na lezenie“ alebo „mhm“ zvyčajne stačilo. Veď oni to nemysleli zle, len nás to už sem-tam nebavilo.
O to lepšie bolo ticho v dolinke Bášt, kde sme pri pofukujúcom vetre nahodili aj páperky. Veľmi príjemná zmena oproti rozhorúčenému hlavnému mestu aj o niečo lepšej klíme Považskej. Hneď skraja sme sa pustili do hlavného cieľa– bouldraMetanoia 8A(+). Nebudem dlho napínať, lebo ani naša dráma netrvala dlho. V pomerne rýchlom slede sme boulder vyliezli traja zo štyroch. Keďže bolo hlavné vylezené, rozhodli sme sa vyskúšať aj projekt z rovnakého nástupu pokračujúci doľava. Ten nám oproti Metanoi dal zabrať trochu viac a jeho dokončenie sme napriek sľubným pokusom museli nechať až na nasledujúce ráno.
Po noci v bivaku (v ktorom sa nám až na pár kvapiek nočnej búrky spalo na bouldermatkách ako v bavlnke) sme sa doňho znovu obuli. Tak vznikla Metakognícia 8A, pri ktorej si hrdo a skromne hlásim FA. Juro Ravas krátko po mne zaznamenal aj prvé opakovanie.
Okrem lezenia sme aj mierne pomohli s čistením a úpravou dopadov pod veľkým previsom, kde sa otvorila možnosť nízkeho sit-startu k bouldruFromDark to Hapiness 6C, ktorý sme pracovne nazvali Projekt Hulk. Ten aj napriek enormnej snahe odolal, snáď sa mu to ale nabudúce nepodarí! V tom prípade do sektoru pribudne ďalšia parádne linka v solídnej obtiažnosti.
Vidina boulderingu na tatranskej žule už prilákala viacero zvedavcov zblízka i zďaleka. Ak počasie dovolí, tak to ani pre nás nebude posledný raz, čo sme sa na Baštách vyskytli. Projekty stále čakajú a tak kvalitné lezenie si človek jednoducho chce dopriať!
PS: Ak by niekoho zaujímalo, prečo Metakognícia, odpovede sú v podstate tri.Zároveň je to tak trochu filozofie na záver. Metakognícia je učenie sa o vlastnom učení a metakognitívne vedomosti majú súvis s mojou bakalárkou a budúcim povolaním učiteľa. Okrem iného som sa na nej nadrel a som rád, že sa mi ju podarilo úspešne obhájiť a konečne som si našiel čas aj na lezenie. Metakognícia je teda zavŕšenie môjho bakalárskeho snaženia a odmena v podobe prvého prelezu parádneho bouldra. Druhá odpoveď súvisí so samotným významom slova. Aj pri lezení sa často jeden od druhého učíme a čo-to nás môže naučiť aj lezenie samotnej cesty či bouldra. Každému však zároveň sedí niečo iné a čo funguje pre jedného, nemusí fungovať pre druhého. Tu musí fungovať metakognícia – učenie sa o tom, čo nám sedí, čo nám ide, čo pre nás naopak nefunguje a ako to celé zapadá do mozaiky bouldra. A tretí dôvod? Proste to k Metanoi sedí. Príďte vyskúšať 😉
Aďo Capko