Zima ešte neskončila , ale podmienky v Tatrách áno. Kto nevyužil december a január v tvrdom firne v doline a v stenách, tak má smolu. Zato lyže sú teraz v dolinách ideálne. Horolezcov môžu vymeniť skialpinisti, či skituristi.

Bohužiaľ toto obdobie zasiahlo aj nás v Javorovej doline na konci februára. Tlaková níž priniesla mierne oteplenie a viac zrážok, ako sme predpokladali. Svedčí o tom aj slabá účasť. Hneď ráno po príchode napadlo 5 čísel nového snehu. O deviatej predsa len vyrážame do doliny. Prebíjame sa pod stenu v závejoch nového a nafúkaného snehu. V prvej dĺžke nechýbalo veľa a Marián letel aj s prvou lavínou. Ja som ani nenastúpila, druhá lavína ma dostatočne presvedčila o tom, že sme dnes v stene nežiaducimi  votrelcami. Malý pozdrav dostal ešte Marián tesne po zlanení v podobe snehovej sprchy.

 Janka s Tomášom šli obhliadnuť dolinu na lyžiach. Tiež sa nedostali vysoko, difúzne svetlo v príkrejšom svahu rýchlo umocňoval pocit nebezpečenstva.

Druhý deň sme uväznení v chate. Sneží od rána, dolina zmizla v bielej hmle. Marián sa rozhodol pre návrat. Šanca, že sa dostaneme ešte do steny je nulová. Hráme spoločenské hry, občas odhrabeme čerstvý sneh spred chatky. Odhadujeme, že padlo dobrých 15 čísel snehu.

V sobotu ráno je pekne. Pred chatou sledujeme závoje prachových lavín rútiace sa každú chvíľu stenami snehových veží. Okolo chatky sa zrazu šúchajú ľudia. Majú poriadne nabalené batohy. Niektorí sú dokonca na pešo. Nerozumiem, kam idú? Sú to horolezci, skialpinisti? Snáď vedie, čo robia.

Balíme. Chceme využiť toto pekné počasie na návrat. V nedeľu sa má opäť počasie zhoršiť. Máme obavu, aby sme neuviazli s autom pri hájenke.

Peťa Brožáková