Počas jarných mesiacov (marec, apríl) som liezol na lokálnych skalkách, hlavne na Belej a Súľove.

Podarilo sa mi vyliezť pár zaujmavých ciest.

Niektoré projekty odolali, keďže štúdium v Brne mi umožnilo tráviť čas na skalách iba počas víkendov. Za zmienku stojí natural verzia Darebáctva na Belej , ktorá bude cca. v obtiažnosti 8c (hard). Bohužiaľ na prelez si ešte bude musieť počkať pravdepodobne až do jesene, pokiaľ prídu kvalitné podmienky. 

Ešte len štrnásťročný Filip Buček preliezol cestu Adorácia za 8b. Okrem tejto cesty pridal aj ďalšie hodnotné prelezy. Gratulujeme!

Od 2. do 16. apríla sme sa vo veľkej, no pomerne často meniacej sa reprezentačnej zostave, vybrali poriadne sa rozliezť do jediného a jedinečného Fontáča. Z klubu som sa nahlásil ako zástupca len ja, v silnej zostave boli ale aj také mená ako Dávid „Zavaky“ Závacký ako náš reprezentačný otec-vedúci, Pišta Bednár, Vilo Ferčák, Vanda a Lujza Michalkové, Kubo Vlček a viacerí ďalší.

 Na začiatku apríla sme sa vybrali s Máriom Mutalom do Orca. Je to žulová, prevažne tradová oblasť severne od Turína. Cieľ máme poskúšať špáry všetkých rozmerov a tvarov.

Vyberáme si sektor Sergent, kde sa nachádza veľa špárových klasík. Počasie v Sergent ma horským charakter, nachádza sa v zhruba 1500 nad morom.

Túto sezónu zima začala a zároveň na chvíľu skončila už v októbri, spolu s Adamom Kaniakom sa nám podarilo vyliezť severnú stenu Matterhornu cestou schmidovcov. Po návrate som musel stráviť 2 týždne v nemocnici a následne 3 mesiace doma na PN kvôli omrzlimam.

Koncom januára prsty začali opäť vyzerať ako ľudské preto som sa rozhodol ísť na menšiu testovačku na popradské pleso.

V marci sa pod záštitou SHS James konalo zimné horolezecké sústredenie v Chamonix. V chudobnejšej zostave sme sa do Francúzska vybrali ja, Rišo Nemec, Marek Kočvara a Lukáš Dula. Keď človek ide na týždeň do Cham, dá sa toho postíhať fakt veľa, alebo aj nič.

Týždeň pred plánovaným výjazdom do Kyrgysztanu s mojim spolulezcom Rišom Nemcom ma koncom januára seklo v krížoch. V polohe ležmo, neschopný čokoľvek robiť som sa doma opúšťal a čas do odletu sa krátil. Asi dva dni pred odchodom sa môj stav začal lepšiť, síce zďaleka nie na 100%, ale predsa sme sa rozhodli vyraziť.