Zlomiská

Začiatok týždňa 11. a 12.6. sme s Ondrom Malíkom z Trenčína strávili v Zlomiskovej doline. Ondro je na svoje prvé tatranské lezenie celý žhavý, necháva ma však radšej ťahať všetky dĺžky. Za chvíľu ale určite aj on čo-to vytiahne. Pokračovať na Zlomiská

Preglejkári

Počas tohto školského roku sme s deťmi absolvovali niekoľko výjazdov na skaly. Namiesto niektorých tréningov v hale sme chodili von. Pre časové obmedzenie sme liezli a bouldrovali prevažne na domácich skalkách Manín, Prečín, Priedhorie, Domaniža, ale nechali sme sa zlákať aj na Sekaniny či Porúbku.

Samo Štefánik sa zúčastnil všetkých výjazdov a zlepšil si svoje maximum na 8 prelezom bouldrovej cesty Nit. Postupným tréningom bude liezť čochvíľa 8 ačka. Viac v denníčku

Dorka Bulandová, ktorej sa ujal Robčo Fapšo,tiež začala využívať svoj preglejkový potenciál a posunula maximum a vyliezla tri 8- po sebe. Viac v deníčku

Tamarku Galičákovú v zlepšovaní žiaľ spomalilo zranenie kolena, rýchle uzdravenie prajeme a nech pribudnú nejaké 7-čky.

Timur Jaš – Drtilna TR do 7-. Zatiaľ len malý 9 ročný chlapec, ale radím Vám, nechajte si od neho podpísať Jamesáka už teraz :).

Tomáš Buček je náš najúspešnejší junior, od začiatku roka si pripísal tri 8a-čka a viacero daľších zaujímavých prelezov. Je super, že začal liezť s borcami ako je Gambo, Peťo Šofo alebo Aďo Kamas, ktorí ho posúvajú. Viac v deníčku

Chcel by som poďakovať všetkým, ktorísa venujú deťom. Špeciálne poďakovanie patrí samozrejme Páčovi, bez ktorého by toto všetko nefungovalo, HK Manín a za materiálnu podporu predajni Alpha Sport – Mammut.

Je radosť chodiť s deckami na skaly, keď vidíte ako ich to baví a zlepšujú sa.


Kvaso

Zillertal

Hovorí sa: “lepšie neskoro, ako nikdy”. Touto výhovorkou začínam môj článok z Zillertalu, ktorý som mal celý v hlave už od návratu, z polovice v počítači už od polky mája. Prišli však zápočty, skúšky a iné “povinnosti”, vďaka ktorým som ho ladne odkladal až odteraz. No leto sa pre mňa už viac-menej začalo a tak prinášam aj report o prvomájovom vybehnutí za boulderingom do tejto ikonickej rakúskej oblasti.
Na chvíľu to už vyzeralo, že sa nikam nepôjde a prvého mája budem tráviť niekde za knihami, no nakoniec sme sa v počte troch kusov, ja, Ďuro Ravas a Mojmír “Cyril” Kandrík stretli a vyrazili v piatok večer z Bratislavy, aby sme niečo málo po polnoci pristáli v Zillertali. Počasie nám počas troch lezeckých dní prialo aj neprialo, prvý deň nás k večeru zo skál vyhnala prietrž a vracali sme sa premočení, druhý deň nám zamádžované chyty takisto pokropilo zopár kvapiek, na posledný deň kropenie zabezpečil miestny farmár rozprašovaním hnedej tekutiny po lúke.
Podarilo sa aj čo-to poliezť, zillertalská žula je ozaj vďačná. Tu je krátky sumár. Kvetnatejší článok s viacerými fotkami a videami tu.

Boulder Lezec
Silberross 7C+/8A Aďo
Agent Orange 7C Aďo
Eckkonflikt 7C Aďo, Cyril
The Will to Live 7C Aďo (Flash), Cyril
Hotel California 7B+ Aďo
Man in the Mirrow 7B+ Cyril (Flash, zhodil na 7A+)
Pacman 7B+ Cyril
Cockbit 7B+ Aďo

Aďo Capko

Moje prvé ľady (alebo spomienky na zimu)

Na stretávke zo strednej školy som zistil, že jeden môj spolužiak lezie. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme spolu liezť. Asi po deviatich mesiacoch sme sa konečne stretli na stene. Zistili sme, že môžeme spolu liezť, tak sme sa dohodli, že pôjdeme do Tatier. Kúpil som si zbrane a rezervoval som ubytovanie na Zamke. V piatok 9.2.2018 v noci som dorazil na chatu. Jozef bol na nočnej, tak prišiel v sobotu poobede. Ja som zatiaľ obzrel ľady v okolí a prešiel sa do Baranieho sedla. Na tento deň som vybral Trenažér. Tam Jozef natiahol prvú cestu a povedal, že si ju zvládnem nacvakať sám, tak som šiel do toho:-) Podarilo sa. Ešte sme vyliezli pár ďalších variant a po tme sme prišli na chatu. Tam sme popili akciové pivo za 2€ a šli spať. Ráno budík na 5:30 a hurá na Lomnický ľad a Uhoľné prázdniny. Keď sme doliezli Prázdniny, zrazu počujeme: “Lavííína!” z Lomnického ľadu. Našťastie si to odniesol iba zasypaný foťák, ale uznali sme,  že je na čase ísť domov:-) Spokojní, s mierne zmiešanými pocitmi sme sa vrátili domov.
S Jozefom sme sa dohodli, že aspoň raz za mesiac pôjdeme spolu do Tatier.
No stretli sme sa až o dva mesiace 6.4.2018, opäť na Zamke. Podmienky na lezenie ľadov už neboli, tak sme si vybrali za cieľ Lomničák cez Téryho kuloár. Trochu nám prišlo divné, že na chate sme ubytovaní iba mi dvaja, ale aspoň tam bol kľud 🙂 Ráno sme vyrazili o 6:30, vyzeralo to, že sa nám pôjde dobre. Sneh bol ešte z noci premrznutý, cestu sa nám darilo nasledovať celkom dobre. Keď sme sa dostali do kuloáru, sneh sa menil na kašu. To nás hnalo rýchlo nahor, obávali sme sa, že by to s nami mohlo spadnúť. Mne sa darilo postupovať celkom dobre, ale Jozef sa dosť prepadával, raz dokonca až po krk. Keď sme boli v sedle pod Lomnickým štítom, tak sa celkom zhoršilo počasie, prišla hmla a fučalo. Na vrchol sme došli vyčerpaní, dali sme si kávičku, niečo zjedli a naberali energiu na zostup, o ktorom sme boli presvedčení, že  “ten už bude v pohode”. Samozrejme, nebol. Obaja sme sa brodili v snehu a do Lomnického sedla k lanovke sme prišli totálne vyšťavení. Podarilo sa nám presvedčiť lanovkára, aby nás zviezol dolu.

Pavol Španihel

94. THT JAMES

V termíne 15. – 19. 8. 2018 pôjdeme na 94. THT JAMES na Popradské pleso. Kto má záujem sa zúčastniť, tak sa nahláste do 15. 6. Štefanovi Holkovi cez mail: stefan.holko@gmail.com. Do rovnakého termínu je potrebné zaplatit aj zálohu 20€