Týždeň pred plánovaným výjazdom do Kyrgysztanu s mojim spolulezcom Rišom Nemcom ma koncom januára seklo v krížoch. V polohe ležmo, neschopný čokoľvek robiť som sa doma opúšťal a čas do odletu sa krátil. Asi dva dni pred odchodom sa môj stav začal lepšiť, síce zďaleka nie na 100%, ale predsa sme sa rozhodli vyraziť.
Naším cieľom je Národný park Ala Archa, v Severnom Ťanšane v Kyrgysztane. Krásne kopce dosahujúce nadmorskú výšku bezmála 5000 metrov s perfektným potenciálom na zimný alpinizmus v drsných podmienkach. Naším základným táborom sa stal takzvaný campRacek vo výške 3300m, kam sme vyniesli vyše 40 kilové batohy s veškerými vecami na dvojtyždňový pobyt vrátane plynu a jedla. Cez leto rušné turistické táborisko, v zime útočisko prevažne pre zopár horolezcov a horských vodcov s klientmi. Život bez kúrenia v útulni v permanentných teplotách ktoré málokedy stúpnu nad -15 je sám o sebe krutou skúsenosťou ktorú boľavý chrbát výrazne umocní.
Technické lezenie v teplotách okolo -25 a navyše s mojím nábehom na omrzliny zo začiatku zimy je naozaj krutý masochizmus. Náročnosť celého fungovania v tomto prostredí je v porovnaní s Tatrami a Alpami neporovnateľná. Charakter lezenia v Ala Arche je taktiež dosť rozdielny od Álp. V stenách prakticky nieje žiadny firn, Všade len veľmi tvrdý trieštivý ľad a to už aj v svahoch so sklonom 50°. To spôsobuje, že lezecký postup sa výrazne spomalí, svahy ktoré by sme s Richardom prefrčali súbežne alebo freesolo je tu potrebné svedomito istiť.
Počas nášho pobytu sa nám podarilo vyliezť dve cesty. Prvou z nich bola Ilushenkova cesta, 4B, TD, WI4, 600m s celkovým prevýšením 1200m na PikBaichichiki s nadmorskou výškou 4500 metrov. Ako druhú cestu sme vyliezli Seliverstovovu cestu 5Az, TD+, WI4+, 600m s celkovým prevýšením 1000m na Pik 4300 v masíve Piku Korona. Obidve cesty veľmi pekné, ale zďaleka neboli našimi najvyššími cieľmi. Kvôli mojim pretrvávajúcim zdravotným problémom a teplotám ktoré klesli pod -30° C sme sa rozhodli naše účinkovanie predčasne ukončiť a zostúpili sme do civilizácie. Síce bez naplnenia naších lezeckých ambícii, ale za to so všetkými prstami tam kde majú byť a kopou nových skúseností a motiváciou na ďalšíu návštevu ideme domov.
Kto by mal chuť si prečítať niečo trochu kvetnatejšie, tu je link na článok z pera môjho spolulezca Riša.
Na záver by som sa rád poďakoval HK Manín, SHS James, AlphasportMammut&Martinovi Vargovi a.k.a. MARVA Tyčinkáreň za prejavenú podporu.
Adam Kaniak