Od 2. do 16. apríla sme sa vo veľkej, no pomerne často meniacej sa reprezentačnej zostave, vybrali poriadne sa rozliezť do jediného a jedinečného Fontáča. Z klubu som sa nahlásil ako zástupca len ja, v silnej zostave boli ale aj také mená ako Dávid „Zavaky“ Závacký ako náš reprezentačný otec-vedúci, Pišta Bednár, Vilo Ferčák, Vanda a Lujza Michalkové, Kubo Vlček a viacerí ďalší.
Zo svojho pohľadu výjazd hodnotím… nie až tak dobre. Boli sme síce v liahni bouldristov, magickom lese, na nekonečnom ihrisku, no ja som bol často ponorený v smútku so zranení a celkovo nedobrého nastavenia mysle. Nesporným faktom však je, že sme boli vo Fontáči, a vo Fontáči treba liezť. Keď sa nedá ten boulder, určite sa nájde hŕba iných, ktoré sa dať budú. Klamal by som, keby poviem, že som spokojný, no rovnako by som klamal, ak by som tvrdil, že som nič nevyliezol. Vyliezol.
Podarilo sa mi pokoriť aspoň jedno 8A, Verdict. V tejto obťažnosti som ešte vo Fontáči nemal vylezené nič a prelez v rámci hodiny-dvoch určite potešil. Fanúšikom histórie možno niečo povie Tristesse 7C, jeden z bouldrov legendárnej veľkej štvorky Fontainebleau, ktorý som takisto dal, a otvoril som si tak cestu k ďalším trom na ďalšie výjazdy. História ma lákala aj k bouldru Alta 7C, vo filme The Real Thing ju lezie Jerry Moffatt, a o to väčšie zadosťučinenie to bolo, keď som ju vyliezol hneď z prvej šupy štýlom Flash. A hodne ma potešilo aj zvesenie starého pytla, skoku Smash 7B, kde číslo aspoň pre mňa až tak nevyjadruje obťažnosť, pretože toľko pokusov, čo som do tohto skoku na dĺžku celého môjho tela a ruky dal, som neinvestoval ani do niektorých 8A-čiek.
História ma vo Fontáči lákala aj ku viacerým projektom, ku ktorým som sa buď nedostal alebo som na ne proste vtedy nemal. Karmu 8A+som musel kvôli ľavej päte úplne vylúčiť. Partage 8A+ som skúšal, no nevybral som si dobré podmienky, a keďže sa jedná o vysoké, úderné, ťažké 8A+, musel som odísť so sklonenou hlavou s tým, že sa ako Schwarzenegger v Terminátorovi vrátim. La Balance 7C+ som mal rozlezený (respektíve vyplazený) už pomerne slušne, no takisto som sa ho pre nedostatok kože a pomaly sa zakrádajúcu bolesť prsta vzdal. One time, next time. Spomínanú La Maschette 8A som vedel do záverečného kroku doliezť niekoľkokrát, no viac pary už proste nebolo a koža a lakeť sa tiež hlásili o slovo. Určite ale nikam neujdú.
Z tohto reprezentačného sústredenia určite napíšem aj článok do najbližšieho Horolezca a mám materiály na aj video, ktoré zavesím na svoj YouTube. Týmto krátkym reportom sa tiahne téma zranení, ktoré sú tento rok u mňa na programe častejšie ako by som si želal. Asi to ide s vekom (čo ty na to Kvaso? 😀 ). Dúfam ale, že to bude dočasné a keď sa dám dokopy, čakajú ma už ďalšie plánované výjazdy a ciele.
Aďo Capko