Aj v roku 2026 môžete pomôcť nášmu klubu poukázaním 2 % zo zaplatenej dane.
Po novom je možné darovať 2 % aj rodičom – a zároveň stále podporiť neziskovú organizáciu. To znamená, že aj keď pomáhate rodine, stále môžete venovať 2 % nášmu klubu.
V našom klube sa stretávajú športoví lezci viacerých generácií – od skúsených matadorov až po najmladších juniorov. Spája ich spoločná chuť liezť, zlepšovať sa a reprezentovať klub.
V pondelok 26. 1. sa mi konečne podarilo nájsť si čas na lezenie a som rád, že sa Miro Ďurovec obetoval a zobral ma opäť okúsiť zimné radovánky v ľade.
Náš plán bol ísť smerom na Sliezsky dom a tam sa rozhodnúť podľa aktuálnej situácie. Po príchode nám bolo jasné, že Sopeľ je obsadený – pohľad na osem „horskáčov“ hovoril sám za seba. Keďže čakanie v rade na ľade nepatrí medzi najobľúbenejšie zimné aktivity, naša voľba padla na Orolína.
V pondelok 19.01. sme vybehli s Marošom Bogom pozrieť do Tatier. Za cieľ sme zvolili cestu Hurtík – Kulhavý vo východnej stene Rysov. Obtiažnosť cesty je okolo W3, lezenie len v ľade a strmom snehu. Cesta vedie vo výraznom žľabe vo východnej stene a po troch dĺžkach odbočuje vhĺbením do prava, cez viacero ľadových prahov a vylieza sa priamo na vrchol Rysov. V nástupovom ľade riadne sypal sneh z celej steny, ale nejako naslepo sme to preplávali. Do cesty sme nastupovali až okolo 13.00 h, kvôli prešlapávaniu, takže na vrchol sme doliezali s prvou tmou. Nastupovali sme zo Štrbského plesa a celá cesta aj s nástupom je celkom dlhá, ale rozhodne stojí za prelezenie.
Náš zimný lezecký výjazd nakoniec smerovala do Grécka, konkrétne do mestečka Leonidio na Peloponéze. Táto oblasť sa v posledných rokoch stala vyhľadávaným cieľom lezcov nie len z Európy a my sme sa s Martinom Kalasom vybrali preveriť jej povesť na vlastnej koži.
Kúpanie v mori Základňu sme si vytvorili v malebnom mestečku Poulithra vedľa Leonidia. Ubytovanie priamo pri mori malo svoje neopakovateľné čaro – ranná káva s výhľadom na hladinu a večerný relax po náročnom dni na skalách v sprievode šumu vĺn boli presne tým, čo sme potrebovali na regeneráciu.
Vianočné sviatky a Silvester som sa rozhodol stráviť v Chamonix. Spolu s Ančou Šebestíkovou sme chceli spojiť lezenie v masíve Mont Blancu s následným zletom do doliny.
Keďže nikto z nás ešte nemal skúsenosť s lezením s padákom ani s letom vo vysokohorskom prostredí, vybrali sme si technicky nenáročnú cestu – Jäger Couloir na Mont Blanc du Tacul. Ide o klasický snehový kuloár s dvoma ľadovými prahmi do 70°.
Zimné sústredenie s kamarátmi z Poľska počas druhého decembrového týždňa nám tentoraz veľmi nevyšlo. Plusové teploty a slabé podmienky nás prinútili akciu už na druhý deň ukončiť.
Aspoň jednu cestu sme však stihli – Pravý dziadek M6+.
O týždeň neskôr sme sa s Ancou Šebestíkovou vybrali do Javorovej doliny, kde sme si vyliezli Ľavý pilier M5 na Prednú Javorovú vežu . Pekná, vyrovnaná línia s typickou tatranskou zmesou snehu, ľadu a skaly. Cestu sme stihli za svetla a na hrebeni nás ako odmena čakal západ slnka.
V dňoch od 21.12 do 31.12 sme sa ja, Filip Buček a Tomáš Buček zúčastnili výjazdu do Siurany.
V oblasti sa nachádza obrovské množstvo športových ciest, ktoré sú aj veľmi rôznorodé. Nájdu sa tu 40m dlhé vytrvalostné cesty ale aj krátke bouldrové, cesty v kolmiciach aj v previsoch. Na výber je toho naozaj veľa, až je problém si vybrať.
Sú ľudia, ktorí klubom len prejdú. A potom sú takí, ktorí ho formujú, posúvajú a zanechávajú v ňom trvalú stopu. Jozef Zigo patrí bez pochýb k tej druhej skupine.
Tomáš Buček, starší brat Filipa Bučeka, patrí medzi výrazné osobnosti súčasného slovenského lezenia. V roku 2026 je Tomáš Buček opäť zaradený do reprezentačného družstva, kde patrí dlhodobo vďaka svojej stabilnej výkonnosti a všestrannosti.
