Človek mieni, ale plány sa menia. Po menších peripetiách a probléme nájsť spolulezca na väčšie alpské steny som nechcel dopustiť, že premárnim celotýždňové okno pekného počasia, a tak som sa pridal k chalanom na bouldrový výjazd do rakúskej oblasti Silvretta. Bouldering síce nieje zrovna môj šálok kávy, ale miestne pekné žulové šutre sa ukázali ako celkom fajn ihrisko, kde sa dá príjemne zabaviť, a lezenie s chalanmi bolo pre mňa dobrou školou a motiváciou kus zosilnieť.

Minulý týždeň som sa konečne dostal do Tatier a podarilo sa mi vyliezť aspoň dve pekné cesty. Najskôr sme sa vybrali s Marekom Kultanom do Bielovodskej Doliny a vyliezli v strašnom teple cestu Pankiewicz-Wolf za VII+ na Mlynárika. Žial kvôli vylomenému chytu už v ľahkom len AF, s jedným sedením. Ďalší deň sme nastúpili pod Pustú stráž ale pod stenou sa všetky naše sny o lezení rozplynuli kvôli otrasnému horku a ani sme do steny nenaliezli. O pár dní neskôr som s Peťom Cipkom vyliezol peknú novú cestu na Galérii Ostrvy, Titanic, IX-. Kľúčová dĺžka išla na druhý pokus PP.

Čo sa stane, keď jeden Považskobystričan a partia Oravcov dorazia do magického lesa na modrom žihadle? Mohol by to byť aj dobrý vtip, no bol z toho jeden parádny výlet do Magic Woodu, ktorý som spolu s partiou z Oravy absolvoval od 11. do 27. júna.

Lezenie v horách je láska na celý život. Dôkazom toho v našom klube sú Pišta Holko (71 rokov) a Palo Muráň (63 rokov). Pre iných v ich veku by bol už výstupy na chatu slušný výkon. Oni si ten výstupy 17. 6. predlžili až na Baranie rohy cestou Šádkove platne 4.

V júni sme sa s Alexom Kuchárom vybrali preskúmať Berchtesgadenské vápencové alpy, konkrétne oblasť Reiteralpe, ktorá je domovom aj cesty End of Silence 10+ a ďalších ťažkých práskov od bratov Huberovcov. Liezli sme spravidla steny dlhé okolo 400 metrov. Miestne vápencové veľmi ostré, vodou vymyté platne sú predurčené prevažne na športové lezenie a my sme sa tento výjazd na takéto športové cesty zamerali. Aj keď nám do stien vždy stačil len set expressov, nejeden nástup a zostup bol celkom slušný alpinizmus.

Na prelome mája a júna sme s Marekom Kultanom strávili týždeň lezením na českých a nemeckých pieskovcových skalách. Dva dni v Ostrove, dva na Falkensteine a dva na Prachovských skalách. Zamerali sme sa prevažne na lezenie klasických ciest, bez magnézia a bez UFÓnov. Liezli sme cesty do VIIIb, čo je maximálne asi 7+ UIAA. Opäť sa však ukázalo, že klasa na piesku zas tak noc neznamená a najviac som bojoval v päťkových nezaistitelných širokých špárach.

Minulý týždeň som bol spolu s Tomášom Bučekom, Peťom Kuricom a Peťom Matejíčekom na pár dní v Ospe. Kvôli škole a podobne nám to vyšlo síce iba na 3 a pol lezeckeho dňa, ale myslím si, že aj tak sme si kvalitné zaliezli a podarilo sa nám pár pekných prelezov.