V auguste sme s Rišom Nemcom strávili bezmála celý mesiac vo Francúzskom Chamonix. Spoločnosť počas prvých dvoch týždňov nám robili Matej s Peťom a počas druhých dvoch Lukáš, Marek a Marko. Všetko dobrí kamaráti, takže o zábavu v kempe bolo vždy postarané. Našou prvou zastávkou boli Šamoníjske ihly, kde sme si chceli užiť lezenie v parádnych špárach a rajbasoch a zvyknúť si na miestne lezenie.

Na konci júla sme si boli s Marekom Kultanom zaliezť v Batizovskej doline. Počasie nám prialo a vyliezli sme tri pekné cesty.

8.-10.7. sme s Rišom Nemcom strávili tri super lezecké dni v Malej Studenej doline a priľahlých stenách. Prvý deň sme vyliezli dve cesty na Lomnickej veži, Via Verona (8-) a Začiatok príbehu (8-) obe onsight. Ďalší deň sme spolu s Martinom a Jožom zamierili cez Dubkeho lávku pod impozantnú platňu Malého Hrotu, kde sme vyliezli cestu Kútom (7) na onsight aj napriek veľmi chladným a vlhkým ranným podmienkam.

Tatranské leto som kvôli počasiu zahájil pomerne neskoro. Naše prvé kroky túto sezónu mierili pod krásne platne Ošarpanca. S Filipom Makayom sme sa prrfektne rozliezli a stihli sme za jeden deň vyliezť cesty Magické oko(7-), Strecha(7+), Sedem životov(8) a Puškáš(6+). Všetky cesty sa mi podarilo vyliezť štýlom onsight. Ďalší deň sme si ešte stihli dať peknú športovú cestu Shangrila(7+/8-) na Galérii Ostrvy, než sme úplne zmokli.

Zatiaľ čo skalkári s omádžovanými prstami vzhľadom na panujúce počasie už nejaký ten týždeň sa vyhrievajú na skalkách v kraťasoch, my sme sa naopak boli schladiť v snehu a na ľade. Koncom apríla sme si teda nenechali ujsť ešte dobré ľadové podmienky v Tatrách v zostave Tomáš, Tibor, Julo.

S mojou mysľou sa už dlhšie pohrával tento projekt. Nakoľko Slavkovský štít (2452 m) so svojou mohutnou SV stenou ponúka niekoľko ľadov a tiež pekných línií pre skiextrém lyžovanie, voľba trilógie padla práve na túto lokalitu. Plán bol za jeden deň vyliezť nejaký ľad v masíve Slavkovského, dať jeho vrchol a následne zlyžovať z neho nejakým SV žľabom dole.

V marci sa mi v našich Tatrách podarilo vyliezť celkom päť ciest a zavesiť jeden pytel. Začiatkom mesiaca sme sa boli s Marekom Kultanom pozrieť do cesty Rumová prechádzka na Szcepanského veži. V zlých podmienkach som začal ukrajovať prvé metre v hnusnom zasneženom kúte, keď tu, pri riešení istenia sa jedna zbraň rozhodla prestať držať, tá druhá ju bleskom následovala a v momente som sa ocitol o päť metrov nižšie zapichnutý v našťastie mäkkom snehu. Toto zaváhanie sa chvalabohu zaobišlo bez ujmy a so smiechom. S naštrbeným morálom som následne natiahol dve dĺžky v riadne zasneženej skale.

Táto 100 metrová dvojdĺžková ľadová klasika obtiažnosti WII/4+ patrí medzi najkrajšie v Tatrách nielen čo do lezenia, ale aj prostredia. Pri nástupe treba dať pozor na lavíny v Téryho kuloári ako aj na číhajúce nebezpečenstvo nad ním pri väčšom množstve nového snehu spod západnej Lomnice. My sme našťastie tieto veci nemuseli riešiť. A tak sme si viac užili lezenie – prvý kolmý výšvih „závoja“ spojených ciagľov nás rozohrial hlavne fyzicky.