Niekoľko posledných mesiacov trávime s Veron na Novom Zélande. Južný ostrov je jedna z najviac rôznorodých krajín na svete. Od pôvodných pralesov, cez “fatranské“ hrebene až po mohutné ľadovce a hory s prevýšením 3000m (všetko sa šlape takmer z 0 mnm) tu nájdete asi ozaj všetko.
Pomedzi prácou a ležérnym “kiwáckym“ životom sa motáme po ostrove a lezieme čo sa dá. Zéland je ešte len v plienkach, čo sa lezenia týka a viacero oblastí ak sú vôbec objavené, sú preistené max na 20%, niektoré steny a štíty nemajú vôbec prelez a chalanom sa tu moc nechce robiť dlhé cesty. Je tu obrovský potenciál na nové a nové cesty, len to nemá kto robiť. Takže, kto sa chystá na Zéland, treba nabaliť vŕtačku!
S Veron sme sa pustili do najdlhšej cesty v oblasti Glenorchy za dedinkou Paradise v doline Dart valley, kde sa okrem iného natáčal aj Pán prsteňov. Stena Chinaman´s bluff vyrastá priamo z hustej vegetácie pralesa a pri pohľade na kolmú stenu popretkávanú stromami nechápeme ako sa tam tie stromy môžu udržať. Ravages of time (Zničenie času) 8 dĺžok, materiál schist (svor) za novozélandských 20 (našich tvrdých 7) ide ako jediná až na vrchol tohto mohutného útvaru. Prvé 3 dĺžky sú väčšinou po vlastnom, len v prvej sa nachádzajú sem tam nity. V 2.dĺžke narovnávam cestu cez hladký kút (zabudol som odbočiť o 5 metrov nižšie za hranu) a s poriadnou dávkou morálu toto miesto prekalím ani neviem ako. Veronka na druhom len krúti hlavou, tak toto malo byť za 6+? Skôr riadna 8-! Až potom sme zistili, že som sa okašlal. Finty ako 3 metrové dolezy dĺžok čisto za suché korene stromov s istením 5 metrov pod sebou tu človek musí akosi pretrpieť. Dokedy sa tieto korene udržia to je už druhoradé….medzičasom vidíme ako borci za nami sa vzdávajú a zlaňujú dole. Zrejme zlý oddiel!
4.dĺžka je jednou z kľúčových. Jemné kroky v kolmici po škrabkách s luftom pod riťou. Našťastie sú od polky dĺžky nity, čo celú situáciu uľahčujú. Ďalšie dĺžky tvoria špáry po vlastnom, divoká hrana, kde Veron natiahla dosť nepríjemnú dĺžku po zlom matroši, jeden z najexponovanejších štandov, čo som za posledné roky zažil a ešte dlho budem mať v hlave poslednú dĺžku do previsu za 20, ktorej prvej polka išla po parádnej špáre po vlastnom a vrch tvorili dočahováky v previse pri lúčoch zapadajúceho Slnka. Brutal vzdušné! Zlaňák sme stihli do hodinky a pól bez seknutí lán a tak sme si mohli už o 2 hodiny na to vychutnať jedno orosené pri aute na parkáči.
Horám zdar!
Vlado Šuraba