Nedávno naša dlhoročná členka a inštruktorka Marka Závodská oslávila osemdesiat rokov. Prajeme hodne zdravia a ešte veľa štastných rokov medzi nami. Pri Markinom jubileu sme sa jej spýtali niekoľko otázok.

Kedy a ako si sa začala venovať lezeniu?
Keď som mala 19-20 rokov. Moji rodičia boli turisti, tak som mala k horám blízko. Pracovala som vo fabrike, kde som sa stretla s Jožkom Gašom. On ma prvý krát zobral liezť.

Na Popradskom plese. Z ľava: Laco Makay, Marka, bratia Žilaví, Jožo Gargulák, Janko Bednár

Ako v tej dobe fungoval klub?
Horolezectvo bolo súčasťou Telovýchovnej Jednoty, v ktorej boli horolezci, turisti, futbalisti a vlastne všetci športovci. Nemali sme halu, všetky cvičenia boli v Manínskej, kam sme chodili na bicykloch.

Čo si vtedy ľudia mysleli o horolezectve?
Brali ho ako normálny šport, nemali žiadne výhrady.

Prvý výjazd do zahraničia, ktorého si sa zúčastnila, bol…
… do Bulharska – pohorie Rila, oblasť Majlovica v roku 1963.  Spolulezkyňa bola Stázka Sčotková. Brala som si pôžičku, aby som tam mohla ísť.

Z ktorých výjazdov máš najsilnenejšie zážitky?
Tie najkrajšie z Matterhornu a Kaukazu. Tie smutné z Norska (o výjazde sa viac dočítate v dobovej správe  od Fera Závodského) a tragédie z Gerlachu.

S kým si najviac liezla?
Buď s Ferom Závodským – manželom alebo so Stázkou Sčotkovou.

Ako často si liezla?
V najlepších rokoch som vyliezla aj 30 zimných výstupov v Tatrách za sezónu.

Prečo si ostala pri lezení v podstate celý svoj život?
Žila som (žijem) pre tento šport a pre krásne zážitky, ktoré mi priniesol.

Pripravili Kika&Komar