Tam, kde v lete pomedzi kamene zurčí úzka stuha potoka, tam sa v zime zabelie hrubá vrstva belasého zrkadla. Zo skalných stien ovisnú mohutné ľadové závoje, padajúca voda vodopádov, kaskád a perejí stuhne, zastaví sa čas… Vzácna neporušená príroda, divoké rokliny a tiesňavy v riečišti zúžené na pár metrov, hlboké však niekoľko stoviek metrov vytvoria atmosféru nehy i dramatickosti. Národný park Slovenský raj pozýva do Krištáľovo ľadového kráľovstva.

Ráno o druhej nasadám do auta, smer Lysá Poľana. Trochu šľapania pod nástupa už len lezenie a brodenie  v žľabe, s občasnými ľadmi a kde tu aj trávy.

V termíne od 15.2.2019 do 18.2.2019 sa na LaSkale z Žiline uskutočnil ďalší ročník medzinárodného lezeckého campu V4.

Na prechode zimy a jari sme sa vybrali do Remarkov na Grand Traverse, ktorý nesmie chýbať v kapsičke žiadneho horolezca, ktorý sa vyberie na Zéland. V nie úplne letných a ani zase zimných podmienkach sme precupkali popod Telecom Tower (2200mnm), ktorý tvorí východzí bod pre tento majestátny hrebeň.

Pôvodný zámer ísť na ľady do Bad gasteinu prekazila chrípka, tak s Mirom Ďurovcom ideme aspoň do Bielovodskej doliny. Krátky nástup, dobré počasie a more Poliakov neveští nič dobré. Spod ľadov sa vraciame na parkovisko, kde sa dá objednať dobrá poľská pizza a na ľady vyrážame až poobede.

V pondelok 4.2. v noci vyrážam do tatier. Po raňajkách na Popradskom pokračujem ďalej do Zlomísk. Mám v merku cestu Pilierik Muminków (III) v ľavej časti Tupej, ktorú som si aj napriek nie ideálnym podmienkam vyliezol.

Síce je to už nejaký ten piatok, čo nám zima zmizla z pred očí, ale pokúsim sa to nejako zosumarizovať. Veľké plány liezť prvovýstupy sa rozplynuli spolu s nestabilným počasím, veľkým lavínovým nebezpečenstvom a krátkymi oknami plechu.

S Mirom Ďurovcom ideme čosi poliezť do Tatier na Malý Kežmarský štít.Počasie zas nič moc. Po švédskych raňajkách na chate ani sa nám moc nechce

Ešte pred hodinou bolo jasné ráno. Adam vyliezol prvých desať metrov a stena sa akoby rozzúrila. Malým Kežmarským sa sypú prachové lavíny, akoby chcel niekto vymiesť z neho všetok sneh. Tak to môžeme rovno otočiť. Doliezam k Adamovi so správou návratu, no jemu sa to nezdá také zlé. Váham, nemám záujem o prúser s mladým nádejným alpinistom.

Náš pôvodný plán, ísť na Malý Kežmarák nám zmaril neplánovaný neskorý odchod z domu a tak sa s Bogičom vyberáme do Mlynickej doliny na Stenu pod Skokom. Naliezame do asi 140 metrovej cesty s názvom Slnečná päsť za M6(OS), kde zisťujeme že v stene sú doslova jarné podmienky a paríme sa na slnku naobliekaní ako na sever.