Ešte pred hodinou bolo jasné ráno. Adam vyliezol prvých desať metrov a stena sa akoby rozzúrila. Malým Kežmarským sa sypú prachové lavíny, akoby chcel niekto vymiesť z neho všetok sneh. Tak to môžeme rovno otočiť. Doliezam k Adamovi so správou návratu, no jemu sa to nezdá také zlé. Váham, nemám záujem o prúser s mladým nádejným alpinistom.

Vietor utíchol, žeby nám dal šancu predsa len vyliezť tie tri dĺžky, čo máme pred sebou? Dobre, podávam Adamovi prívesky a ten nadšene odlieza metre druhej dĺžky.  Skutočne nám dal vietor pokoj a Adam s prehľadom vyliezol aj kľúčovú dĺžku, skalná stienka s malým množstvom stupov. Tento drytoolový úsek by si zaslúžil vyššiu klasu ako IV.

Keď doliezam poslednú dĺžku, s rachotom sa vyrútila lavína niekde na pravo od nás cez Boceka alebo ľavý ypsilon. Na rebríku sa preto príliš nezdržujeme. Cez „kotol smrti“ sa istíme, riziko v týchto podmienkach by bolo veľké a nič by sa ním nezískalo. Adam je rýchly, ba rýchlejší ako ja.  

Na obed začína snežiť a stena sa zahalila do bielej tmy. V stene vidíme trojicu lezcov, tých už počasie nepočkalo. Tak to nám vyšlo, no sneženie nás neteší, lebo zajtra chceme ísť do galérie Satana.

Ešte je tma, z oblohy trúsi sneh. Obúvam prvú lyžiarku a začnem pochybovať. I keď Adam tvrdí, že má byť pekne, no mne sa to nepáči. Meníme plány, presunieme sa na Štrbské Pleso a mierime do Furkotskej doliny. Nastúpame výšku a pochopíme, čo sa ráno stalo. Hmla! Ide nás rozdrapiť, ale už bolo rozhodnuté. Vybehli sme si M3 sólo.

Výstupy:
26.1.2019
MKŠ, Poľský kút, IV+, OS, pozn. na prvom konci Adam, ja som cestu už liezla

27.1.2019
Malé Solisko, Ľavý piler, M3, free solo

Spolulezec: Adam Kaniak

Peťa Brožáková