Tam, kde v lete pomedzi kamene zurčí úzka stuha potoka, tam sa v zime zabelie hrubá vrstva belasého zrkadla. Zo skalných stien ovisnú mohutné ľadové závoje, padajúca voda vodopádov, kaskád a perejí stuhne, zastaví sa čas… Vzácna neporušená príroda, divoké rokliny a tiesňavy v riečišti zúžené na pár metrov, hlboké však niekoľko stoviek metrov vytvoria atmosféru nehy i dramatickosti. Národný park Slovenský raj pozýva do Krištáľovo ľadového kráľovstva.
V polovici februára, teda tak ako zvyčajne už počas posledných 30 rokov, sme boli poliezť na ľadoch v Raji. V očakávaní ako natiekli po suchom závere minulého a začiatku tohto roka sme boli milo prekvapení. Ľady boli iné – tenšie, užšie, kolmejšie, a zo športového hľadiska teda aj ťažšie, morálovejšie ako po iné zimy. Päťdňové celodenné túry spojené s lezením ľadov sme začínali a končili na Podlesku. Na rozohriatie či rozlezenie sme si vybrali komplet zamrznutý tok doliny Suchá Belá s vedľajším ľadom pri Okienkovom vodopáde a v závere doliny potešil zaujímavý Bočný ľad, toto komplet hodnotím za II/3.
Sokolia dolina je najpríkrejšia v Slovenskom raji a v jej závere zhruba 70 metrový dvojdĺžkový Závojový ľadopád patrí medzi najvyššie v Raji. Prvá mohutnejšia časť je kratšia a ťažšia, druhá dĺžka zasa dlhšia s morálovejším výlezom do mixov s obtiažnosťou II/3 až 4. V Kyseli pre malý prietok vody počas zimy vôbec nenatiekol na skale 70 metrový dvojdĺžkový ľad, ale nástupový ľad pod Galériu zaujal, ako aj samotná Galéria s kolmými úsekmi za II/3. Veľký Sokol je najmohutnejšia tiesňava Slovenského raja s brehmi vytvárajúcimi tristo metrov vysoké skalné zrázy. Dvojdĺžkový 80 metrový ľad je skutočný skvost. Prvá, prevažne kolmá 40 metrová vertikála vyžaduje naozaj lezecké skúsenosti okolo III/5.
A napokon na záver sme vyliezli asi 25 metrový Ľadopád Letanovský mlyn, ktorý bol tento rok naj-jamesáckejší ako ho poznám. Vzhľadom na malý prítok vody tu natiekla na skalu glazúra od pár centimetrov do max. pol metra ľadu, preto na rozlúčku veľmi potešil za II/4.
Voda sa objavuje v Slovenskom raji vo všetkých podobách. Rieka Hornád tu vytvorila kaňonovité údolie dlhé 16km, tzv. Prielom Hornádu, v zime často ako ľadové sklo. Aby bolo možné objavovať jeho jedinečnosť, desiatky rokov trvalo budovanie chodníka Horskej služby v exponovanom teréne – niekoľko kovových mostíkov a ďalšie drevené lávky, stovky reťazí a stovky stúpačiek. Od roku 2016 správa NP Slovenský raj sprístupnila Tieňavu Kyseľ ako náučný chodník. Náročnejšie pasáže sú zabezpečené formou zaistenej cesty, tzv. via ferraty. Trasu je však možné využívať iba v období od júna do októbra, zvyšok roka je pre verejnosť uzavretá.
Julo Pažitný