Lezecké plány na jeseň 2025 som mal ešte pred pár mesiacmi úplne iné, a predstava návratu do Veľkých hôr bola len vzdialená vízia budúcich rokov. V júni mi však prišla ponuka od mojich dobrých kamarátov a špičkových poľských lezcov, Michala Czecha a Wadima Jablonského: „Máme permity na dve nevylezené šesťtisícovky v Karakorame. Je to celkom narýchlo, ale zháňame tretieho parťáka do tímu, si prvý, komu píšeme.“ Takejto ponuke som sa mohol len ťažko ubrániť. Po tom, čo som si vyčistil kalendár a zariadil všetko potrebné, som pozvanie s radosťou prijal.
Sezóna v Adršpachu plynula ako voda a ani som sa nenazdal, a už bola druhá polovica augusta – čas odchodu. Okrem samotného lezenia na panenský vrchol bolo lákadlom expedície aj to, že sme mierili do oblasti Saltoro, územia juhozápadne od Siačenského ľadovca. Do tejto oblasti bolo až doposiaľ prakticky nemožné sa dostať, a to kvôli komplikovanej geopolitickej situácii. Náš základný tábor bol v údolí Gyong, ktoré priamo susedí s tzv. Línou kontroly – de facto hranicou medzi územiami Kašmíru okupovanými Indiou a tými okupovanými Pakistanom.
Pokračovať na Chumik Kangri
