Na fotografiách nižšie si môžete pozrieť lezenia na Stratených vežiach okom nášho manínskeho fotografa Romana Ripku.

Posledný týždeň som otvoril sezónu na tradičnom decembrovom poľsko-slovenskom zimnom horolezeckom sústredení, tentokrát na Popradskom plese. Aj napriek rozpačitému počasiu a podmienkam sme si dobre zaliezli. Na jeden deň nás potešil svojou návštevou aj ďalší člen klubu, Matej Prcín.

Túto jeseň sme spolu s Stanom Filkorom, Robom Vrlákom, Maťom Dudom a Peťom Minárikom boli na mesiac dlhom lezeckom výlete v mekke a rodisku lezenia, v Kalifornskom Yosemitskom národnom parku.

Yosemity sú miesto, kde si prídu na svoje prívrženci snáď všetkých disciplín skalného lezenia. Od boulderingu, cez športové skalky, tradičné skalky, viacdĺžkové lezenie všeho druhu, ťažké bigwallové hákovačky, až po vrchol lezeckého umenia, voľné bigwallové lezenie. Mojím
spolulezcom celý mesiac bol Robo Vrlák. Miestny štýl lezenia je dosť špecifický a klasifikácia špár veľmi tvrdá, napríklad pre porovnanie, viacero ciest za 5.11a (6c) by boli v Chamonix či v Tatrách bez pochyby 7a/7a+, a nikto by si proti tomu nedovolil povedať ani pol slova.

Zimná sezóna 24/25 nám zatiaľ počasím a podmienkami nepraje, ale
aj napriek tomu sa podarilo zopár zimných kúskov.

Na rozlez sme s Máriom Mutalom zvolili osvedčený masív Malého
Kežmarského štítu, kde sme chceli vyliezť Diretisimu Kežmarskej
kopy. Veľa nového snehu nás výrazne spomalilo, tak sme vyliezli iba
prvé 4 dĺžky po nemecky rebrík.

Dňa 23. júla 2024 sa podarilo tímu v zložení Martin Krasňanský, Tomáš Buček, Mišo Mikušínec a František Bulička (ČR) zapísať do histórie ako prvým Slovákom, ktorí úspešne zdolali ikonickú vežu Trango Tower v pohorí Karakoram v Pakistane. Zapísali si tak, druhé opakovanie lezeckej línie Gran Diedre Desplomado po 38 rokoch.

Už niekoľko rokov sa darí nášmu klubu, vďaka finančnému príspevku z participatívneho komunitného rozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja, zvyšovať bezpečnosť skalných oblastí v Manínoch a okolí. Rovnako tomu bolo aj tento rok.

Zimnú sezónu sme odštartovali už tradične s Adamom v novembri. V masíve Slavkovského štítu sa nám podarilo spraviť prvé voľné opakovanie cesty Jackovič-Medvec-Sim. Prvý decembrový týždeň som sa zúčastnil už tradičného sústredenia na Brnčalke s kamošmi
z Poľska. Počas týždňa som liezol kratšie cesty v masíve Malého Kežmarského štítu. Podaril sa nám aj nový variant cesty Atlantída.

Zimnú sezónu 23/24 som okrem domácich Tatier strávil veľa času v Slovinsku. V Decembri počas sústredenia sme nadviazali super kontakty so slovinskými lezcami takže sme počas zbytku sezóny mali know-how o cestách a podmienkach v okolí Triglavu. Vďaka čomu sa nám s Adamom Kaniakom krátko po sústredení podarilo vyliezť severnú stenu Velikej Mojstrovky v parádnych snehovo ľadových podmienkach. Po úspešnej akcii s Adamom ďalšia návšteva na seba nenechala dlho čakať a hneď po štedrom dni sme vyliezli severnú stenu Triglavu s Martinou Jakopic.

V dňoch 31.10. až 10. 11. sa konalo tradičné jesenné  repre sústredenie v Katalánskych  oblastiach Siurana a Margalef. Sústredenia sa zúčastnili aj dvaja naši členovia Tomáš a Filip Buček. 

Počasie tento rok nehralo do karát a pršalo takmer každý deň. Toto mimoriadne daždivé obdobie sa podpísalo na historických záplavách a taktiež na kvalite prelezov.

Tak to bol nápad! Pri pohľade na predpoveď počasia sa nám veru objavili zmiešané pocity: doma krásne babie leto, zatiaľ čo na Sardínii, kam sme mali namierené, hlásili celý týždeň dážď a prehánky. No ale čo už, povedali sme si, že to nejako zvládneme, a možno budeme mať šťastie aj na lezenie. S týmto odhodlaním sme vyrazili – Ivo a Miro s partiou a my s Maťom, deťmi a ďalšími dvoma rodinami.