Symbolický cintorín na Rozprávkovej lúčke

V týchto dňoch častejšie navštevujeme cintoríny a pamätné miesta. Jedno také spomienkové miesto máme aj v Manínskej úžine – Rozprávková lúčka. Trochu  viac o histórii tohto miesta si môžete prečítať nižšie.

Prvá pamätná tabuľa bola na stene odpočívadla na pamiatku Gustáva Šmetka, ktorý tu zahynul v  r. 1942. Ešte pred počiatkom horolezectva v Úžine. Tabuľu sme premiestnili na Rozprávkovú lúčku v sedemdesiatych rokoch. Na pamiatku Jožka Tibána je mohyla pod Dračím hrebeňom, z ktorého svahov v roku 1959 padol. Nasledoval Janko Košťa, vyliezol zozadu do Nižnej štrbiny Skaly nad lúčkou a spadol. Ani jeden nebol horolezec.

Prvý horolezec, ktorý zahynul v Úžine bol Štefan Haško r. 1965. Padla naň skala z Dolnej Gotickej steny. V Úžine ešte zahynuli  Dano Pauer r. 2002 a Kveto Galičák r. 2014. Ďalší zahynuli v horách alebo prirodzenou smrťou. V horách zahynuli členia nášho klubu: Miloš Turan, Marián Poliačik, Ďurkech – nie je na tabuľke, Zlatica Podhorská, Vlado Špindor, Noro  Gero, Janko Šofránko a Dino Kuráň. Mimo klubu Ján Švarc. Igor Kubo – horolezec, ktorý mal k Úžine vrúcny vzťah, zomrel na zákernú chorobu.

Na symbolickom cintoríne majú umiestnenú pamätnú tabuľu aj zakladatelia nášho klubu a horolezectva v Úžine. Joe – Jozef Dostal, Pavol Andrášik, zakladateľ horolezeckých zrazov v Úžine Dr. Róbert Horníček a dlhoročný predseda a osobnosť slovenského horolezectva Fero Závodský. Pôvodne tam mal tabuľu iba Joe. Neskôr, po smrti našich predchodcov, sme ju vymenili za jednu spoločnú, aby sme si uctili pamiatku týchto významných osobností spoločne.

Všetci ostatní nemali s  horolezectvom nič spoločné a príčiny boli rôzne. Častou príčinou, bol zostup neznámym smerom.

Fero Piaček