Pred desiatimi rokmi som začínala liezť zimu. Po pár metroch vylezených v ľade ma Dino zobral do steny. Vybral Silvestrovské blues na Slavkovské zuby. Túra s krátkym nástupom a pomerne dobrým zostupom. V sobotu som mala výročnú schôdzu s Horoškolou Encián. Vyrážam teda až večer a v Žiline naberám Adama, ktorý sa mi ozval, že má konečne voľný víkend a chuť zahryznúť sa do zimných Tatier.
Keďže je to Adamova prvá zimná túra, vybrala som práve Silvestrovské blues. S tým rozdielom, že sme vyliezli aj Veverkov ľadopád, ktorý sa dá elegantne obísť.

I keď sme ráno vyrazili skoro, pod ľadom už stáli dvaja nadšenci. Našťastie boli rýchly a tak sme aj my zahájili výstup. Adam pocítil pálčivú bolesť v rukách, ktorú každý, kto lezie zimu, dobre pozná. Všetko je raz prvýkrát, tak len mávnem rukou a vravím: „to prejde, o chvíľu ti bude teplo“. V žľabe dupem hnilý sneh, to bude zábava. Úvodný kútik hneď vyceril zuby, nepúšťa ani na druhý pokus. Obliezam hnusný kútik mierne exponovanou policou, ale som tam, kde mám byť. Vybavuje sa mi terén, kde som robila svoje prvé zimné kroky. Druhá dĺžka začína hladkým kútikom, a prichádzam ku štandu z nitov. Vao, tak takýto luxus tu vtedy nebol. Hory sa menia aj takýmto štýlom. Doberám Adama, ktorý rád opustí štand o kosodrevinu. Ten nadšene prilieza ku mne. Nad nami je skalný zasnežený kút na celú dĺžku lana. Vyzerá dobre, škoda len, že snehy nadržia a tam , kde by sme potrebovali oporu na nohy sa skôr prepadávame. Niekde stup, niekde hladká skala, ale v zásade zbrane vždy niekde držia. Trávy sú akési nepoddajné. Moc zmrznuté, suché, jednoducho nedržia to, čo by mali. Na štand priliezam udychčaná ako lokomotíva. Teraz je rad na Adamovi, dúfam, že si to užije. Jeho sústredená tvár prezrádza, že sa pri lezení nenudí. Posledná ľahká dĺžka už ubieha rýchlo. Počasie je dobré, bezvetrie a slniečko sa opiera do západných stien, odkiaľ každú chvíľu počuť rachot lavín.

Na hrebeni Birkenmajerových veží dáme čaj a pár foto. Štandy v ceste sú jasne zlanovacie, a tak miesto zostupu do kráľovského žľabu, zlanujeme. Pri veciach sme o hodinu.

Zostup na lyžiach je sladkou odmenou, i keď pre mňa ani nie, pretože ma pália stehná od bolesti. Hlavné je, že túra sa podarila a určite nebola Adamova posledná ako sám skonštatoval.

Túra:
11.2.2018
Slavkovské zuby, Silvestrovské blues, V-, RP

Spolulezec: Adam Kaniak

Peťa Brožáková