Sú ľudia, ktorí klubom len prejdú. A potom sú takí, ktorí ho formujú, posúvajú a zanechávajú v ňom trvalú stopu. Jozef Zigo patrí bez pochýb k tej druhej skupine.
Inštruktor horolezectva, bývalý hlavný metodik klubu, univerzálny lezec s mimoriadnym citom pre skalu, pohyb a tréning. V súčasnosti je zároveň najaktívnejším autorom nových ciest v našom regióne – jeho rukopis nesú celé oblasti, ktoré by bez neho vôbec neexistovali: Veterné bašty v Manínskej úžine, Ďurďové, Fernet aréna či Mlynište v Priedhorí.
Aj po šesťdesiatke zostáva aktívnym lezcom – nielen na skalách, ale stále aj v horách, vrátane zimného lezenia v Tatrách.
Nasledujúce dva články ponúkajú dva pohľady na jednu osobnosť.
Prvý, od Mariana Plessela, je osobnou kronikou spoločnej cesty – od úplných začiatkov, cez prvé výstupy, Tatry, zahraničné hory až po návrat ku skalám a budovanie nových oblastí.
Druhý článok, od Laca Makaya, je mozaikou spomienok, príhod a charakterových čŕt, ktoré robia Jozefa tým, kým je.
