Neviem ,či sa mi na pár riadkoch podarí „vypichnúť“ všetko čo by som chcel zvýrazniť, čo je pre Bouchača vlastné ,čím prispel a čo všetko sme spolu za takmer polstoročie povyvádzali.
Jeho pionierské časy lezenia ešte nepoznali RP, OS a podobné huncútstvá. Začal (s Marianom Plesselom) piekne klasicky, skobka, kladivo rebríček. Silnou stránkou mu bol morál a dôvera na tréning v sile a vytrvalosti. (a stále popolezenie v Manínoch aj na úkor štúdia)
Jožo patril v tedajšom horolezeckom oddiely, (začiatok 80 tých), k prvým lezcom so špeciálnym zameraním na-„športový trénink horolezca,“ s cielením na rozvojom sily a obratnosti. Vášnivý propagátor Suzukiho tréningu, posilovania a ,,,,( a konzumácie jablkového dezertného).
Jožo vedel zabodovať v horách, na pieskoch a aj v Manínoch (skalkách). Je ťažko vytiahnúť to naj, čo sme s Jožom vyliezli, ale snáď: „Zastrúhaný vlas“-Pekelná, kde už samotný názov zvýrazňuje jeho mentálnu silu. Prvovýstupov sme vykonali viac, každý z prvovýstupov má svoj príbeh, ktorý bol ukončený v bare hotela Manín.
Manín- (hotel) rok 1984(alebo 85). plácek pred vchodom, niekedy okolo 23:00, Dve autá VB, pár aktérov a…– Bouchač a oproti nemu chlap, čo chlap-Ozruta a tento hromotĺk plačom presviedča orgán VB, že tento chlap(Jožo) „ma bil“. Táto scénka je ťažko popísateľná,,, len dodám, že keď Ozruta chcela Joža udrieť, nikdy netrafil-Jožo Gumkáč využívajúc svoju mrštnosť sa na tom celkom dobre zabával a sem tam aj udrel,,, Nakoniec celý konflikt príslušnici vyriešili smiechom, bo ani im sa nezdalo, že by chlap nižší o 30 cm útočil na Ozrutu. Po dohovore (bez pokuty) sme sa Jožom odobrali v baru Manín- ako sa v tej dobe slušilo a patrilo.
V horách sme trávili spolu tiež dáky čas, lezenie, lyže, dávnejšie aj bežky a sem tam aj MTB.
Medzi naše najťažšie počiny patrí:“prvý Slovenský zimný prelez „Poľskej cesty“ na Ščurovského-Kaukaz marec 1987.“ Spolu s Jurom Čiernikom a Mirom Belicom. Bivak na vrchole Ščurovského partrí medzi najkrajšie vizuálné zážitky z hôr,,,,(výstup bol ocenený čestným uznaním).
Prišla doba padáčkovania a Bouchač (šikovníček) si ušil krídlo doma. So šitím skúsenosti mal, už spichol pár batohov, vreciek na mádžo, kamaše ale aj zložitejšie strihy zvládal.
S touto samodelkou vpodstate aj s vlastným modelom sa Jožo asi viac nachodil, ako nalietal, ale aj to ukazuje na jeho nezlomnú silu vo výdrži a dôveru vo vlastné konanie. Po pár drobných haváriach a úrazoch padák zbalil a odložil.
Laco Makay
