Tomáš Buček, starší brat Filipa Bučeka, patrí medzi výrazné osobnosti súčasného slovenského lezenia. V roku 2026 je Tomáš Buček opäť zaradený do reprezentačného družstva, kde patrí dlhodobo vďaka svojej stabilnej výkonnosti a všestrannosti.
Od detských krúžkov k reprezentácii
Tomáš je odchovancom HK Manín – s lezením začínal v našich detských lezeckých krúžkoch. Jeho prvé systematické kroky formoval Juraj Kvasnica, pod ktorého vedením si vybudoval pevné technické aj mentálne základy. Práve tu položil základy svojej všestrannosti, ktorá ho neskôr posunula medzi výrazné mená slovenskej lezeckej scény.
Všestrannosť ako poznávacie znamenie
Ako ho opísal Martin Krasňanský, predseda komisie alpinizmu, v podcaste ZA SKALAMI:
„Tomáš ako odchovanec z Manína je dokonalým príkladom všestranného lezca, ktorého lezenie nielen baví, ale v ňom exceluje – od bouldrov cez skalky až po obrovské steny sveta. Nebojí sa najťažších letných ciest na skalkách, v Tatrách, Alpách alebo aj obrovskej stene Tranga v pakistanskom Karakorame. No zo všetkého najviac ho charakterizuje pokoj, široký úsmev a pohoda.“
Práve táto kombinácia výkonnosti, nadhľadu a radosti z lezenia ho robí výnimočným.
Zhodnotenie sezóny 2025
Uplynulú sezónu hodnotí Tomáš ako lepšiu než predchádzajúcu, hoci hlavné ciele sa mu nepodarilo úplne naplniť. Napriek tomu išlo o mimoriadne bohatý rok, počas ktorého liezol extrémne veľa na rôznych miestach, materiáloch a v rôznych štýloch.
Za mimoriadne cenné považuje:
- 8a+ OS na vápne
- 8a+ OS na žule
- 7c+ OS na piesku
Silná bola aj jar na Súľove, kde preliezol väčšinu ťažkých ciest v oblasti. Osobitne si cení prelezy Mánia (8c) a Olympiáda (8b+/c), ktoré patria medzi klasiky oblasti.
Sezóna v číslach: akoby nič iné nerobil, len liezol
Pri pohľade na zoznam výstupov je zrejmé, že išlo o extrémne aktívnu sezónu. Tomáš preliezol desiatky ciest v obtiažnostiach 8a až 8c, vrátane viacerých 8c a 8b+/8c prelezov na Súľove (Mánia, Olympiáda, Flipper), ale aj v zahraničných oblastiach ako Ceüse, Siurana, Margalef, Val di Mello, Oliana či La Saumes.
Výrazným momentom sezóny sú aj onsighty a flash prelezy 8a+ na rôznych typoch skál – vápno, žula aj zlepenec. Popri športových skalách sa intenzívne venoval aj pieskovcu, kde zaznamenal hodnotné výstupy až do obtiažnosti Xc v Labáku, a liezol aj v Adršpachu a Toczku.
Posun v lezení špár – osobná výzva
Výrazný posun zaznamenal Tomáš aj v lezení špár, najmä vďaka návštevám Adršpachu. Výsledkom bol pre neho osobne veľmi cenný výkon – čistý RP prelez jednej dĺžky legendárnej cesty Histoire sans Fin na Portalete.
Išlo o 45-metrovú prstovú špáru v obtiažnosti 7c+, lezenú čisto trad, bez jediného nitu, po približne šiestich pokusoch. Hoci nejde o kompletný voľný prelez celej cesty a takýto výkon nemá výraznú športovú hodnotu, pre Tomáša má veľký osobný význam – ako dôkaz posunu v špárovom lezení a schopnosti zvládnuť dlhú, fyzicky aj psychicky náročnú líniu v čistom štýle.
Práca pre komunitu a odovzdávanie skúseností
Popri vlastnom lezení si Tomáš nachádza čas aj na prácu v skalách – preisťovanie ciest, čím prispieva k bezpečnosti a udržateľnosti lezeckých oblastí. Zároveň trénuje malé deti v Brne, kde odovzdáva svoje skúsenosti ďalšej generácii lezcov. V klube veríme, že raz sa vráti domov a svoje bohaté skúsenosti bude v ešte väčšej miere odovzdávať aj mladým lezcom u nás.
Plány na rok 2026
Najbližšie Tomáša čaká zimný výjazd do Siurany a Margalefu, kde plánuje stráviť približne tri týždne a cieliť na cesty v obtiažnosti 8c+ až 9a.
Začiatkom leta by sa rád vrátil na Portalet s jasným cieľom – pokúsiť sa o voľný prelez celej cesty Histoire sans Fin, ktorý by už predstavoval výkon úplne inej športovej hodnoty. Vyvrcholením sezóny by mala byť expedícia do Indie na Bhagirathi III.
Pre HK Manín je Tomáš Buček predovšetkým odchovancom klubu, všestranným lezcom a človekom, ktorý lezie s pokojom, úsmevom a radosťou – doma aj na veľkých stenách sveta.
foto na titulke: Roman Ripka