Niekedy na jar mi volal Tomáš či pôjdem liezť na Kalymnos. Potom ako som spočítal zostávajúcu dovolenku som mu hneď večer volal, že idem. (Samozrejme som to zle spočítal a v novembri som strávil dva víkendy v práci.)

V stredu 17. októbra sme ráno prileteli na Kos. Keď sa v hale objavili prvé kufre, objavila sa aj príjemná aróma slivovice, ktorej zdrojom bol môj batoh. Plastový uzáver fľaše v batohu odstrelil a všetka slivovica mi vytiekla do batohu. Našťastie vedľa fľaše bol uterák, ktorý väčšinu vpil a my sme mohli časť recyklovať 🙂  Z letiska sme si zobrali taxik do prístavu, kde sme prišli akurát 5 min pred odchodom trajektu. Ním sme sa doplavili na Kalymnos a potom taxíkom do nášho cieľa na 7 dní – Massouri. Hneď sme vedeli, že sme na správnom mieste podľa veľkého množstva ľudí na skútroch s horolezeckou prilbou a lanom na chrbte. Tak sme sa ubytovali, zaobstarali sme si skútre a hneď sme sa vybrali liezť. Vybrali sme blízku oblasť “Kaszteli Main wall easy slab”. Tam sme sa trochu rozliezli a podarilo sa nám preliezť cesty do 5c.

18.10. V štvrtok sme boli v sektore “Arginonta infrared wall”, kde sme sa posunuli a preliezli sme 6a+. Celkom sme si zvykli na miestnu skalu a obľúbili sme si madlá typu CHICKEN HEAD. Večer sme sa kúpali v mori a išli na výbornú večeru k Eve, kde sme ocenili jej bezodný džbán vína.

19.10. V piatok sme boli v sektore “Arginonta vallery Black Buddha”. Každá cesta mala zaujímavý názov (Buddha, Karma, Samsára, Nirvana…). Tak sme všetky chceli preliezť, čo sa nám podarilo.  Liezli sme cesty od 5c do 6b.

20.10. V sobotu to chvíľu vyzeralo na rest day, ale nakoniec argumenty, že sme tu iba 7 dní a že v utorok asi bude pršať zavážili a vydali sme sa do sektora “Arginonta valley Middle wall”. Liezli sme cesty 6a až 6b. Nakoniec únava zvíťazila a po 15:00 všetci išli k moru. Iba ja a Miro sme zostali, aby sme ešte pár ciest preliezli.

21.10. V nedeľu sme boli všedci plní sily a vybrali sme sa do najvzdialenejšej oblasti “The Beach Main”. Zážitkom bola už len cesta tam a prostredie, v ktorom sa táto oblasť nachádza bolo jednoznačne najkrajšie. Liezli sme tam skoro sami. Tu sa Mirovi podarilo natiahnuť najťažšiu cestu nášho pobytu 6c. Večerali sme opäť u Evy; predchádzajúce dva dni nás presvedčili, že je to najlepšia reštaurácia. A jej bonusy vo forme bezodného džbánu vína a dezertu vo forme Honey bools boli na nezaplatenie.

22.10. Pondelok vyberáme sektor “ILIADA Main”. Lezieme cesty 6a až 6b.

23.10. Utorok nakoniec hlásia pekné počasie, ale ráno pár kvapiek predsa len spadne. Tak si dávame dlhšie raňajky a vyrážame do sektoru “Arhi”. Na naše počudovanie je skala celkom suchá a užijeme si perfektné lezenie. Opäť v obtiažnosti 6a až 6b. Teraz, keď píšem tento článok, uvažujem či som nemal skúšať liezť viac ťažších ciest, ale celkovo som odchádzal spokojný výborne som si zaliezol.

V stredu 24.10. sme mali let o 15:00, ale čas na lezenie nie; hlavne trajekt o 10:00 nám ho veľa ubral. Tak nakoniec sme rest day mali, ikeď až na konci 🙂

Celkovo by som povedal že polezeníčko na Kalymnose je výborné: veľmi dobre odistené cesty, minimálne náznaky vyšmýkania. Cesty mi prišli trochu ľahšie ako ich hodnotenie, ale možno to bolo tým, že sme liezli skôr položené cesty. Určite sa na Kalymnos ešte niekedy vrátim.

Spolulezci: Miška, 3x Tomáš, Miro