V pondelok 26. 1. sa mi konečne podarilo nájsť si čas na lezenie a som rád, že sa Miro Ďurovec obetoval a zobral ma opäť okúsiť zimné radovánky v ľade.

Náš plán bol ísť smerom na Sliezsky dom a tam sa rozhodnúť podľa aktuálnej situácie. Po príchode nám bolo jasné, že Sopeľ je obsadený – pohľad na osem „horskáčov“ hovoril sám za seba. Keďže čakanie v rade na ľade nepatrí medzi najobľúbenejšie zimné aktivity, naša voľba padla na Orolína.

V pondelok 19.01. sme vybehli s Marošom Bogom pozrieť do Tatier. Za cieľ sme zvolili cestu Hurtík – Kulhavý vo východnej stene Rysov. Obtiažnosť cesty je okolo W3, lezenie len v ľade a strmom snehu. Cesta vedie vo výraznom žľabe vo východnej stene a po troch dĺžkach odbočuje vhĺbením do prava, cez viacero ľadových prahov a vylieza sa priamo na vrchol Rysov. V nástupovom ľade riadne sypal sneh z celej steny, ale nejako naslepo sme to preplávali. Do cesty sme nastupovali až okolo 13.00 h, kvôli prešlapávaniu, takže na vrchol sme doliezali s prvou tmou. Nastupovali sme zo Štrbského plesa a celá cesta aj s nástupom je celkom dlhá, ale rozhodne stojí za prelezenie.

Náš zimný lezecký výjazd nakoniec smerovala do Grécka, konkrétne do
mestečka Leonidio na Peloponéze. Táto oblasť sa v posledných rokoch
stala vyhľadávaným cieľom lezcov nie len z Európy a my sme sa s Martinom Kalasom vybrali preveriť jej povesť na vlastnej koži.

Kúpanie v mori
Základňu sme si vytvorili v malebnom mestečku Poulithra vedľa Leonidia. Ubytovanie priamo pri mori malo svoje neopakovateľné čaro – ranná káva s výhľadom na hladinu a večerný relax po náročnom dni na skalách v sprievode šumu vĺn boli presne tým, čo sme potrebovali na regeneráciu.

Vianočné sviatky a Silvester som sa rozhodol stráviť v Chamonix. Spolu s Ančou Šebestíkovou sme chceli spojiť lezenie v masíve Mont Blancu s následným zletom do doliny.

Keďže nikto z nás ešte nemal skúsenosť s lezením s padákom ani s letom vo vysokohorskom prostredí, vybrali sme si technicky nenáročnú cestu – Jäger Couloir na Mont Blanc du Tacul. Ide o klasický snehový kuloár s dvoma ľadovými prahmi do 70°.

Zimné sústredenie s kamarátmi z Poľska počas druhého decembrového týždňa nám tentoraz veľmi nevyšlo. Plusové teploty a slabé podmienky nás prinútili akciu už na druhý deň ukončiť.

Aspoň jednu cestu sme však stihli – Pravý dziadek M6+.

O týždeň neskôr sme sa s Ancou Šebestíkovou vybrali do Javorovej doliny, kde sme si vyliezli Ľavý pilier M5 na Prednú Javorovú vežu . Pekná, vyrovnaná línia s typickou tatranskou zmesou snehu, ľadu a skaly. Cestu sme stihli za svetla a na hrebeni nás ako odmena čakal západ slnka.

Už niekolko sezón mi behala po rozume strmá stena spadajúca z ľavého piliera v SV stene Rumanovho štítu, tzv. “Veľká Zeď”. Tento rok pred Vianocami všetky dieliky skladačky konečne zapadli do seba. 20.-22.12.2025 sme so Stanom Filkorom a Karlom Nováčkom (CZ) preliezli s dvoma bivakmi v stene peknú priamu líniu s navrhovanou obtiažnosťou M8,6c. Celá cesta išla na onsight a klúčovú dĺžku som vyliezol v hybridnom štýle s použitím cepínov a lezečiek. Naša cesta ide v miestach kde by mala viesť cesta “Kůra-Žákovský (V+,A0) 10.7.1982” Ani po konzultáciach s pamätníkmi nevieme s istotou určiť do akej miery sa tieto dve cesty kryjú a či sme spravili prvovýstup alebo variant. Klúčová dĺžka našej cesty ide ale s najväčšou pravdepodobnosťou novým terénom. Ide o parádnu priamu líniu v prevažne dobrej skale, určite jedna z najlepších a najťažších ciest, čo som v zimných Tatrách liezol.