Vianočné sviatky a Silvester som sa rozhodol stráviť v Chamonix. Spolu s Ančou Šebestíkovou sme chceli spojiť lezenie v masíve Mont Blancu s následným zletom do doliny.
Keďže nikto z nás ešte nemal skúsenosť s lezením s padákom ani s letom vo vysokohorskom prostredí, vybrali sme si technicky nenáročnú cestu – Jäger Couloir na Mont Blanc du Tacul. Ide o klasický snehový kuloár s dvoma ľadovými prahmi do 70°.
Zimné sústredenie s kamarátmi z Poľska počas druhého decembrového týždňa nám tentoraz veľmi nevyšlo. Plusové teploty a slabé podmienky nás prinútili akciu už na druhý deň ukončiť.
Aspoň jednu cestu sme však stihli – Pravý dziadek M6+.
O týždeň neskôr sme sa s Ancou Šebestíkovou vybrali do Javorovej doliny, kde sme si vyliezli Ľavý pilier M5 na Prednú Javorovú vežu . Pekná, vyrovnaná línia s typickou tatranskou zmesou snehu, ľadu a skaly. Cestu sme stihli za svetla a na hrebeni nás ako odmena čakal západ slnka.
Tomáš Buček, starší brat Filipa Bučeka, patrí medzi výrazné osobnosti súčasného slovenského lezenia. V roku 2026 je Tomáš Buček opäť zaradený do reprezentačného družstva, kde patrí dlhodobo vďaka svojej stabilnej výkonnosti a všestrannosti.
21.12.2025 večer sadám do Kalfovej Californie a vyrážame smer Tatranská Javorina. Cieľ je jasný, Stanislawský na Javorový štít. Cestu sme vybrali na základe Adamovho odporúčania: ,,to je v pohode, to si dajte.” Tak plní elánu spriadame plány čo a ako. Vedeli sme, že cesta sa veľa lezie vďaka propagácii na instagrame a facebooku, tak to predsa musí byť pohoda… Morálku jemne naštrbí až čerstvé info od Mira: ,,v ceste každým prelezom ľadu ubúda a na pár miestach už treba aj skalu škrabkať” , tak si vravíme, že snáď tam ešte niečo ostalo aj pre nás.
Janka Kalásová je dlhodobo najlepšou lezkyňou nášho klubu. Hoci už nepatrí ku generácii, ktorá sa naháňa po pretekoch, stále platí, že v HK Manín nám zatiaľ nevyrástla lezkyňa, ktorá by ju výkonnostne prekonala.
Už niekolko sezón mi behala po rozume strmá stena spadajúca z ľavého piliera v SV stene Rumanovho štítu, tzv. “Veľká Zeď”. Tento rok pred Vianocami všetky dieliky skladačky konečne zapadli do seba. 20.-22.12.2025 sme so Stanom Filkorom a Karlom Nováčkom (CZ) preliezli s dvoma bivakmi v stene peknú priamu líniu s navrhovanou obtiažnosťou M8,6c. Celá cesta išla na onsight a klúčovú dĺžku som vyliezol v hybridnom štýle s použitím cepínov a lezečiek. Naša cesta ide v miestach kde by mala viesť cesta “Kůra-Žákovský (V+,A0) 10.7.1982” Ani po konzultáciach s pamätníkmi nevieme s istotou určiť do akej miery sa tieto dve cesty kryjú a či sme spravili prvovýstup alebo variant. Klúčová dĺžka našej cesty ide ale s najväčšou pravdepodobnosťou novým terénom. Ide o parádnu priamu líniu v prevažne dobrej skale, určite jedna z najlepších a najťažších ciest, čo som v zimných Tatrách liezol.
V priebehu jedného týždňa sme si s Marek Kocvara užili dva super lezecké dni v tatranských severoch. 16.12. sme sa za 3,5 hodiny prehnali v super podmienke Stanislawskim v severnej stene Javorového štítu, v suchých podmienkach bitka, momentálne prechádzka a celé v snehu a ľade, (M5, AI5, 500m). 18.12. Opäť budík o druhej a valíme cez Západnú železnú bránu do SV steny Rumaňáku. Intuícia nesklamala a v Rumanovom Koryte takisto perfektna podmienka. Hore v štítovej stene lezieme napriamovací variant, (M7, AI5, 600m).
Lezecká sezóna Filipa Bučeka bola plná kontrastov. Okrem zranení a neľahkých tréningových období však priniesla mimoriadne hodnotné prvoprelezy a silné bouldrové prelezy, ktoré jasne potvrdzujú jeho zameranie na krátke, silové a bouldrové línie.
V sobotu 20.12.2025 sme s Marošom Bogom vybehli do Tatier na jeden deň zahájiť zimnú sezónu. Vybrali sme si cestu Stanislawského (žľabom ) za V. v severnej stene Javorového štítu. Cesta kútmi bola pekne preliata snehoľadom, ktorý bol už ale miestami obitý a bolo treba trošku aj skalu poškriabať. V ceste bolo celkom rušno, propagácia na FB robí svoje. V najťažšom mieste cesty dokonca prvolezec dvojice pred nami aj vypadol, tak o zábavu bolo postarané. Nám sa podarilo dať cestu OS, hlavne vďaka Marošovi, ktorému to aj na dôchodku stále dobre lezie. Po prelezení cesty na vrchol sme so západom slnka zostúpili cez rampu Malého Ostrého štítu do Javorovej doliny a ešte sa pekne prešli k autu do Javoriny. Na otočku z Dubnice to bol celkom dlhý deň, ale stál za to.