Ešte rok či dva dozadu by nám ani nenapadlo, ako bude rodná hruda vzácna. Najmä v čase pandémie je paráda bývať v okrese, kde hneď za rohom máme tak parádnu oblasť ako je Manín. Aj z Bratislavy sa síce vybehnúť dá, nie je to však ani zďaleka tak pohodlné ako sadnúť do starej Feldičky pred domom a byť za desať minút na parkovisku v Úžine. A keďže počasie bolo v poslednej dobe všelijaké, voľba na niekoľko návštev bola jedna z mála istôt v Manínoch – Biela stena.

Tak nám táto zima ešte predsa dopriala trochu pekného lezenia. S Marekom Kultanom sme preliezli cestu Via Calvados na Rohovom hrebeni v Javorákoch. Cestu preliezol prvýkrát voľne kto iný než Dino a to presne pred 20 rokmi. Z Kuráňovej klasifikácie M6 ide trochu rešpekt, ale v podmienkach ktoré sme v stene vychytali boli najväčšie ťažkosi nášho prelezu firny do 90 stupňov.

Počas 1.-3. marca sme s Lukášom Bullom z HO Lokomotíva Nitra preliezli reťazovku troch tatranských severných stien.Kôprovský štít- Cesta Komínom M6+Hrubô, Terianska veža- Kurczabova cesta M5+Rameno Kriváňa K4- Poľská Direttissima s nástupovým variantom M6/+A ako čerešnička, dolez na Kriváň SZ stenou Cestou Szcepanskych za IIIZhruba 1500 metrov lezenia. Všetko onsight, s dvoma bivakmi. Podmienky boli taká všehochuť, aj sme si občas sekli do ľadíku, ale prevažne to boli boje s krupicovým snehom. Viem si predstaviť, že sa to dá v super podmienkach stihnúť rýchlejšie, možno aj v nonstop záťahu, ale aj tak sme veľmi spokojní.