Väčšinu jesene (október, november) som strávil lezením na Súľove, kde sa mi aj podarilo vyliezť pár hodnotných ciest. Najviac ma potešilo prvé opakovanie cesty Blade runner 8c+. Cestu odvrtal a prvý vyliezol Andrej Kamas v roku 2017. Ide o 40 metrovú mega líniu, ktorá preverí technicky a vytrvalostne. 

Celý november a december bol veľmi skúpy na sneh, teda aj na dobré podmienky na mixové lezenie. Motivácia na lezenie však nechýba. Podarilo sa mi zatiaľ vyliezť 4 cesty v Tatrách, k tomu niekoľko drytoolových ciest do obtiažnosti max D10-, PP a ešte k tomu som sa niekoľkokrát prešiel pod stenu a ani do nej nenastúpil.

Na Krpcove a Harmanci sa mi začiatkom septembra podarilo preliezť pár zaujmavých ciest. Najskôr som začal v Harmaneckej jaskyni, kde sa mi podarilo preliezť Hypochondra 10- na FLASH a v ten istý deň ešte aj Mustafu 9+/10- na PP.

Za tých pár rokov, čo leziem, bol tento rok niečím výnimočný. Na lano som bola naviazaná iba s ženskou parťáčkou.

Prvá túra bola s Katkou na Malé Solisko. Bola celkom kosa a šlapania nad očakávanie. Prvá dĺžka v platni je trošku podhodnotená. Potom je to také motanie sa trávou prerastenej žule. Na vrchole nás zahalila hmla, tak sme cestu radšej zlanili späť pod stenu.

Tomáš Buček preliezol vo Vysokých Tatrách cestu KORÓNA 11-, J, RS4, E3+ Jasper, Trad. Prvý prelez urobil 2. 9. 2016 Jožo Krištoffy. Viac tu. Pravdepodobne ide len o 2. 3. prelez tejto horskej cesty.

Petit Dru je so svojou viac než 1000 metrov vysokou západnou stenou týčiacou sa vysoko do neba jedným s najpríťažlivejších  vrcholov nielen v masíve Mont Blancu, ale vôbec a snom mnohých alpinistov.

Našou ďalšou zastávkou v Chamonix počas trojdňového okna dobrého počasia bola oblasť Envers des Aiguilles, ktorá je svojím obrovským množstvom krásnych ciest snom každého milovníka žuľového lezenia a azda najlepším horským lezeckým ihriskom v Európe. V zásade tu platí, že čo cesta, to skvost.