Cez leto som strávil celý august vo francúzskom Chamonix. Na druhom konci lana mi robil spoločnosť hlavne Marek Kultan a v druhej polke mesiaca sa k nám pridal aj Peťo Cipka. Celá jar a začiatok leta sa v horách v celej Európe vyznačovala chladným a upršaným počasím. Snehu na kopcoch aj v stenách bolo na dané ročné obdobie nadpriemerne. Našu cestu do Chamonix sprevádzal dážď takmer po celú dobu.

Predpoveď na prvé augustové dni bola neistá s premenlivým počasím, ale snáď sa nám podarí niečo vyliezť, vyrážame na Envers! Po strastiplnom nástupe s 20 kilovými batohmi staviame stany na parádnej plošine priamo pod Tour Verte a ostatnými magickými Šamoníjskými ihlami. Ešte v ten deň nastupujeme do 11 dĺžkovej cesty Desperado za 6c+ na Aiguille de Roc. Ach konečne po roku opäť tieto špáry, tieto rajbasy, čo stúpiš to drží, toto mi chýbalo, o tomto snívam celý lockdown. Dve dĺžky od vrcholu nás žiaľ otáča dážď so snehom a tak mokrí, ale v dobrej nálade zlaňujeme. Ďalší deň sa niet kam ponáhlať, keď skala preschne dávame si parádnu prevažne rajbasovú, 8 dĺžkovú cestu Dracula za 6c na Tour Rouge, na onsight. Ďalšie dva dni totálne leje a my dávame dva nútené restdaye ktoré trávime najmä mastením kariet a podobnými kratochvíľami. Posledný deň si dávame ďalší miestny skvost, 14 dĺžkovú cestu Les fleurs du mal za 6b+ na Druhý Nantillon, na onsight, zlaňujeme rýchlo balíme stany a ostatný bordel a bežíme na posledný vlak na Montenvers.

Po celkom krátkom odpočinku v doline sa balíme na ľahký alpinistický útok a ideme cez tunel na druhú stranu Masívu Mont Blanc. Prvú noc spíme pri chate Monzino a druhý deň skoro ráno nastupujeme do bivaku Ecless do výšky cca 3900 mnm. Všade okolo je toľko snehu a ľadové žlabky sú vytečené dobrým ľadom, celkom nezvyk na august. Udomácňujeme sa v spodnej z dvoch bivakovacích chatiek. Počas posledného roka musela dostať riadne cez držku, celá jedna stena je odvalená, Marek v nej spal minulý rok a vtedy bola neporušená. Chcem liezť cestu Diretisima Jori Bardil za 6c na Centrálny pilier Freney. Táto cesta ma láka viacej než klasika od Bonningtona, kľúčové voľné lezenie je síce menej technicky náročné, ale za to o tejto ceste sa v porovnaní s klasikou dá nájsť len veľmi málo informácií a neviem o žiadnych slovenských prelezoch čo ju pre mňa robí ešte atraktívnejšou. Nočný budík o druhej zavelil na prísny alpský štart, počasie je dobré, až na ten vietor, ten robí pocitovku snáď -10. Oštvrtej sme už na Freneyskom ľadovci, a musíme chvíľu čakať na svetlo tak sedíme na batohoch a pozorujeme so zmiešanými pocitmi ako sa v svetlách čeloviek mihajú bezodné a zlovestne vyzerajúce trhliny. S brieždením sa napĺňajú aj naše obavy. Nielenže je hrozná zima na obúvanie lezečiek a voľné lezenie, spodné dĺžky piliera pod Candelu sú v totálne mixových podmienkach, s jedným cepínom na hlavu a v hliníkových mačkách je lezenie vylúčené. Pokorne sa vraciame odkiaľ sme prišli, nuž aj také sú hory, aj taký je alpinizmus.

Po troch dňoch turistikovania je počasie stále skvelé a my sme ešte viac motivovaný na lezenie. Balíme sa na 4 dni a ideme do doliny Charpoa, v ktorej je kľud a na rozdiel od ihiel tam stretnete liezť len veľmi málo ľudí, tobôž nie turistov. Ako prvé si dávame 9 dĺžkovú cestu Les Flammes du Désir na Flammes de Pierre za 6c. Z atletického lezenia v klúčovej dĺžke som zostal mierne zadýchaný, ale nakoniec doliezam v relatívnej pohode na štand na onsight. Ďalší deň si kvôli nečakanej nočnej búrke dávame kratšiu cestu na Pointe de la Charpoa – ENSA route, 6b, 6 dĺžok, Onsight. Ďalší deň nastupujeme príjemne oddýchnutí pod stenu Moine a lezieme 8 dĺžkovú cestu Druid za 6c, onsight. Totálny skvost, perfektné lezenie v každej dĺžke zakončené spektakulárnou prstovou špárou v predposlednej dĺžke.

Ďalšou oblasťou na programe sú západné a severné steny šamoníjskych ihiel nad Plan de l’aiguille, kde mám už od minulého roka viacero vyhliadnutých ciest, ktoré chcem vyliezť. Zo všetkých tých nástupov sme celkom uchodení a ďalšou výhodou tejto oblasti je, že do bivaku sa šliape približne len hodinu. Hneď na začiatok sa púšťame do 12 dĺžkovej cesty Fidel Fiasco za 6c+ na Šedý pilier Blaitiere. Na túto cestu som dostal viacero odporúčaní a veru, že nezoztala nič dlžná svojej povesti. Super špárové lezenie a zadarilo sa mi na onsight.Ráno znova skoro ráno vyrážame do steny. Čaká nás 19 dĺžkový lezecký maratón v podobe  miestnej ultraklasiky, cesty Cordier Pillar za 6a+ (podľa variantu) na Grand Charmoz. V ceste nás neustále naháňajú oblaky, niekedy nás na chvíľu zhltnú, inokedy krásne vykreslia expozíciu a hĺbku steny. Na štít doliezame v zásade bez problémov na onsight a zahajujeme zdĺhavé zlaňovanie, lano sa nám ako zázrakom seklo len raz a to pri úplne poslednom zlaňáku na ľadovec, tak si ju Mareček s radosťou zopakoval.

Po dni odpočinku sa k nám do tímu pridal Peťo Cipka. Vybrali sme sa zmerať si sily s nechvalne známou širočinovou cestou Brown- Whillans na Šedý pilier Blatiere, prvýkrát vylezenou v roku 1953!!! Naliezam do druhej, klúčovej dĺžky, súkam sa pomaly nahor. V polke dĺžky sú dve skoby s mailonkou, „aha, tak tu sa uteká“. Nadliezam, zakladám #5 frienda, špára má najdebilnejší možný rozmer, príliš široká na päsť, úzka na chicken wing. Po pár minútach to vzdávam.  Neviem to proste liezť, chalani to nechcú ani skúšať a tak utekáme. Ešte v ten deň si stíhame vyliezť cestu Leau rance d Arabie za 6b+, za mňa RP, keďže som ju už liezol. Posledný deň vyberám cestu Bobokassa za 6c+ na Červený pilier Blaitiere. Krásna špárová cesta, kde ma hneď prvá klúčová dĺžka po slepej prstovej špáre slušne preverila, ale po slušnom boji sa mi ju podarilo dať OS.

Koniec už beztak skvelého mesiaca završujeme ešte jedným výjazdom na Envers des Aiguilles. Prvý deň lezieme 8 dĺžkovú cestu Pasang de retour de Everest za 6c na Tour Verte, onsight. Ďalší deň ideme na odvrátenú, divokejšiu stranu enverskej strany ihiel do steny Pointe Lepiney a 19 dĺžkovej cesty Je tai conquis, je t adore za 7a. Pre túto cestu je charakteristická hlavne obrovská vyše 200 metrová platňa v ktorej je hneď niekolko odvážnych dĺžok v siedmom stupni a častým potenciálom na 15 metrové pády. Všetky ťažšie dĺžky ťahám a našťastie na onsight. V 12tej dĺžke cez strmú bariéru nad platňou je klúčové miesto za 7a, obtiažnost žial nerobí séria krokov ale jednokrokový morfobolder kde treba naslepo naskočiť do oblej hrany a len sa domnievať kde je chyt. Padám ale hneď na druhý pokus boulder krokujem, je to AF a lezieme ďalej. Na vrch je to ešte síce ešte kus, ale už v pohode doliezame túto grandióznu cestu a na štíte nás víta vidmo, ako aj pekné výhľady do údolia. Ďalší deň si dávam ešte cestu La Piege za 6a+ na Tour Verte spolu s Peťom, ktorý všetko ťahá, keďže sa mu za posledné dni moc lezenia na prvom nedostalo. Obaja lezieme bezproblémov onsight, respektíve flash. Touto cestou sa končí tohtoročná mesiac dlhá lezecká utópia, nevyliezli sme síce žiadny supereprásk, ale počasie bolo viac než dobré a užili sme si kilometre krásnej žuly. Za podporu ďakujem HK Manín, SHS James a hlavne chalanom za super zážitky v horách.

Adam Kaniak