Snehu v dolinách po zimnej nádielke je stále dosť. Nám robí problém najmä pod stenami, majme ak tvorí okrajovú trhlinu a k stene sa nedá dostať. Turisti bez mačiek, len s cepínom majú poriadnu dávku odvahy nič netušiaceho, keď sa púšťajú do snehových firnov bez mačiek.  V centrálnom žľabe Vysokej to ale vytrestalo jedného turistu, pre ktorého prišiel vrtuľník. Chvíľu si poleží a snáď nabudúce prehodnotí svoje rozhodnutie.

Ráno 21.12.2018 vyrážam s Brna do Prahy vlakom, na zastávke Airport expressu stretávam moju skupinu zo Štemberka. Po príchode na letisko si dávame obed a ani sa nenazdáme a sme na letisku v Istanbule. Tam sa presúvame na náš druhý let; ja mám problém s mojou letenku, v telefóne sa mi zle uložila a nechcú ma pustiť ďalej. Zapínam mobilné dáta [ free wifi tam nieje 🙁 ], letenka sa načíta a ja predsa len letím ďalej. Na letisku v Antalyi nás čaká posledný člen výpravy Robo (Robo našiel priamy let z Viedne do Antalye).

Švajčiarsko je pre bouldristu „země zaslíbená“ a len jej spomenutie automaticky vyvoláva potivý reflex dlaní. S chalanmi z Bratislavy sme sa na miestn oblasti Cresciano a Chironico chceli pozrieť už minulý rok, no vďaka vtedajšiemu monzúnu nad Európou sme výjazd museli odložiť. 

Jedna z povestí hovorí o tom, že satan schoval v Satanovom žľabe poklad. Často padajúce skaly z jeho masívu boli preto v minulosti príčinou fantázie ľudí, že práve on či iní zlí duchovia si takto strážia ukryté poklady. My, každoročne na Veľkú noc, hľadáme ale duševné poklady, a to na skialp túrach či počas zjazdov na lyžiach z tatranských vrcholov, alebo v ich žľaboch.   

Po dlhšej dobe so starou dubnickou partiou v zostave Kmocho a spol. asi 20 ľudí sa ocitám v Grécku. Pekné a dobré počasie nás víta na letisku v Aténach. Ešte presun do Leonidia. Čo dodať k lezeniu. Perfektné lezenie v previsoch, v kvapľoch a dlhých cestách dáva poriadne zabrať.