Ráno 21.12.2018 vyrážam s Brna do Prahy vlakom, na zastávke Airport expressu stretávam moju skupinu zo Štemberka. Po príchode na letisko si dávame obed a ani sa nenazdáme a sme na letisku v Istanbule. Tam sa presúvame na náš druhý let; ja mám problém s mojou letenku, v telefóne sa mi zle uložila a nechcú ma pustiť ďalej. Zapínam mobilné dáta [ free wifi tam nieje 🙁 ], letenka sa načíta a ja predsa len letím ďalej. Na letisku v Antalyi nás čaká posledný člen výpravy Robo (Robo našiel priamy let z Viedne do Antalye).
Potom sa snažíme nájsť našu požičovňu áut. Po chvíľke obzerania sa pýtame v okienku inej požičovne, kde ochotne zavolajú do našej a po pol hodine dostávame autá s prázdnou nádržou. Trochu neštandardné ale čo už. Z Antalye sa vymotáme celkom rýchlo, akurát nám zaberie čas hľadanie kempu. Keď ho konečne nájdeme, nikto nás tam nečaká. Po telefóne zisťujeme, že pre nás ani nemajú pripravené ubytovanie; lebo si mysleli, že prídeme o deň neskôr. Našťastie stretneme Rida z kempu pod naším a ten nám ponúkne ubytovanie. Štartujeme autá – jedno má mŕtvu baterku, tak ho nechávame na mieste – a presúvame sa pešo. Dievčatá od Rida vymámia ohrievače a môžeme ísť spokojne spať.
Ráno začína lepšie: raňajky u Rida, nákup sprievodcu. Rido nám ochotne pomôže s komunikáciou s požičovňou, aby nám vymenili baterku. Ja s Robom idem liezť do blízkej oblasti Geyik, Dan ešte čaká na opravu auta. Na rozlez sme si dali s Robom cesty 5a a 5b, ktoré boli ako dvoj-dĺžka. Keďže sme mali 80-ku lano, tak som ich liezol na jednu dĺžku. No keď ma Robo spúšťal, ešte mi zo 10 m chýbalo 🙂
Cestu vyliezol ešte Robo a vtedy akurát prišiel Dan. Ten sa poobzeral; povedal, že nič čo začína 5-kou nelezie, a natiahol 6a+. V rámci optimalizácie sme liezli väčšinou PP, aby sme nestrácali čas vyberaním expresiek. Nastavený štandard „5-ky neleziem“ sa nám celkom pozdával a Dan iba skúšal čo všetko sme schopní preliezť.
V nedeľu lezieme v sektoroch Gizmo 2 a 3.
Pondelok – náhodou Štedrý deň – vyberáme sektor Ottoman/ sol left. Ako vianočný darček sa mi podarilo preliezť moje prvé 6c PP – cestu Rigolos. Na večeru máme pečeného pstruha u Alá alibalika.
Utorok je restday a prehliadka zrúcaniny Pergu. A turistika v údolí s vodopádmi.
V stredu sme zmenili lokalitu a autom sme išli do cca 1,5 hod vzdialenej oblasti Olympos a liezli sme v sektore Gise (sektor je nový a skala pekne ostrá). Pred lezením sme sa boli pozrieť k moru a dohodli sme sa, že po lezení sa pôjdeme kúpať. Ale ako zašlo slnko, výrazne sa ochladilo a kúpanie sme zrušili. Namiesto kúpania sme zašli do miestnej reštaurácie, kde sme dokonca dostali menu s cenami a výborne sme sa tam najedli. Ako sa zotmelo, vydali sme sa do vedľajšieho údolia, kde sme sa boli pozrieť Chiméry (zo zeme unikajúci zapálený plyn). Naša turistická časť výpravy neskôr Chiméry upgradovala a priniesli si tam špekáčiky 🙂
V štvrtok ráno dosť fučalo, tak sme zvolili blízky sektor Turkish standard. Liezol som tam cestu Turkish standard 6b+, ale nepodarilo sa mi ju preliezť bez odsadu.
Piatok si dáva Dan restday a trávi čas s rodinkou. Ja s Robom ideme do sektoru Kebab a Left Mandela. Je vidieť, že nám chýba Dan a rozliezame sa na 5c. V sektore Mandela si vyberám na pohľad peknú dlhú cestu Mücahit 5c+. Na začiatku si vravím, že je to pekne ťažká 5c a až po dolezení zisťujem, že je to 6a+. Vedľa je ešte jedna dlhá cesta: Just friends 6a+. Slnko síce pomaly zapadá, ale očarený predchádzajúcou cestou si ju musím vyliezť OS. Dokonca niektoré useky viac krát – chýbali mi totiž expresky :D.
V sobotu lezieme v sektore Barbarossa. Tu nás hneď zaujme cesta Barbarossa 5c+, ktorá prechádza cez malú jaskynku.
V nedeľu sa vraciame k sektoru Barbarossa a priľahlým sektorom Mevlana a Toki. Dan je tu ako doma: ťažké previsnuté cesty. Ja niečo skúšam ťahať, niečo TR a niečo ani TR 😀
V pondelok odvážame Roba na letisko a ideme opäť do sektoru Turkish standard. Ja to hneď využijem a napravujem si reputáciu: Turkish standard 6b+ RP.
Večer ideme na silvestrovskú párty do Rido kempu. Tam na nás čakala večera a po večeri rege párty.
Možno užitočné info:
- Malé obchodíky smerom na Antalyu majú celkom dlhú otváraciu dobu a dá sa tam platiť kartou.
- Trhy pri kruháči Akdamlar – Piatok-Nedeľa; tetušky rady nastavujú ceny. Lepšie je sa zastaviť po ceste u miestnych, ktorí majú vyložené ovocie pred domom.
- V reštauráciách sa nám pomerne často, že sme dostali jedálny lístok bez cien, čo vo výsledku bola veľmi často snaha nás okradnúť.
- Mali sme dobré skúsenosti s:
- Urfa Sultan Sofrası Hurma – je to trochu ďalej.
- Geyik Bayiri Alabalik Restorant – 4km od kempu.
- FoodTrack pri kuchynke kempu The Land. Tu sa tiež oplatí zastaviť na chlieb s köfte za 4,5€, k tomu fresh juice za 1,5€, akurát cena je vyššia.
- Gözleme u domácich – dom pri ceste cca pod sektorom Anatolia. Tu sa jednoznačne oplatí zastaviť: tetuška založí oheň, rozvaľká cesto, pripraví čaj a za 30 min máte luxusné Gözleme.
Ubytovanie:
- The Land – bývali sme v pekných chatkách so sociálnym záriadením. Dostali sme radiátor. Cena 45€/chatka pre 3 osoby. Majú super spoločenské miestnosti otvorené nonstop s vykurovaním.
- Rido Camping – Rido je super chlapík, ktorý pre vás spraví všetko. Na požiadanie spraví raňajky, večeru, zavolá do požičovne. Poradí kde liezť.
Viac info o Turecku, ktoré využijete pri plánovaní vášho výletu, si môžete prečítať na tomto odkaze
Pavol Španihel