Od 3. do 9. februára 2019 sme boli s Katkou na ZHK, ktorý organizovala horoškola Rockstar. Kurz začínal v nedeľu večerným príchodom na Chatu pri Zelenom plese.
Na kurze sme boli traja frekventanti: ja, Katka a Peťo. A Peťovi na pár dní prišiel robiť spolulezca Ľubo. Inštruktormi boli Dušan Zajac a jeho manželka Baška.
Ako všetky Dušanove kurzy, aj tento bol kombináciou prednášok a praktického výcviku. Keďže sme mali celý kurz veľmi pekné počasie, začínal každý deň raňajkami o 7h, po ktorých sme vyrážali na túry. Buď na ľadovú alebo na mixovú. Po návrate z túry väčšinou vyšiel ešte čas na precvičenie niektorej zimnej problematiky napr. brzdenie pádu, lavínová problematika, štandovanie v snehu a ľade a pod. Po večeri na chate nasledovali teoretické prednášky do neskorej noci. Súčasťou večernej prípravy bolo i detailné plánovanie túry na ďalší deň.
Prednášky zahŕňali oblasti zimného lezenie napr.výstroj a výzbroj, technika štandovania, zdravoveda vrátane pohybu vo vysokých horách.
Vzhľadom na štruktúru Dušanovych kurzov je nutným predpokladom zimného tatranského kurzu absolvovanie skalkárskeho kurzu a letného tatranského kurzu.
Samotné túry sme začali pondeľňajším oboznamovacím lezením ľadov na Školskom ľade. Naučili sme sa vŕtať ľadovcové skrutky i abalakove hodiny. Na toprope sme cvičili techniku lezenia a učili sme sa spoliehať sa na nohy. Prišli sme na to, že ľahký ľad sa dá vyliezť aj bez zbraní.
V utorok sme liezli mixovú cestu na Žltú kôpku a zostupovali sme Východnou kozou štrbinou.
Na stredu sme si naplánovali ďalšiu mixovú túru na Západnú žeruchovú vežu a ďalej na Kozí štít. Táto mixová túra bola ozaj mixom všetkého: prvá dĺžka bola ľadová pričom nám zhora kamzíky sypali kamene a sneh na hlavy. Ďalšie dĺžky boli snehové s paralelným postupom a konečným štandom v sedle. Na vrchol Žeruchovej veže – čo bola iba jedna dĺžka – sa chcelo iba mne. Než som sa vrátil, doliezla druhá dvojica a pokračovali sme s priebežným istením na Kozí štít. Tu bolo lezenie mixové a v závere som prišiel pod krásny skalnný kút, ktorý som si musel vyliezť. Spolulezkyňa Katka z neho až taká nadšená nebola a keď sme ju hore vytiahli, chcela si vymazať moje telefónne číslo. Našťastie sa tým nemala čas viac zaoberať, lebo nás čakal dosť hnusný zostup severnou stranou po relatívne nestabilných snehoch. Boli sme veľmi radi keď sme sa dostali opäť do Východnej kozej štrbiny.
Nakoľko bola stredajšia túra celkom namáhavá, vybrali sme na štvrtok kratšiu ľadovú túru, ktorá bola aj súčasťou záverečnej skúšky. Išli sme opäť na Školský ľad a vyliezli sme obe dĺžky, po ktorých nasledoval krásny dlhý zlaňák.
Piatok bol skúškový deň z mixov. Naplánovali sme jednoduchú túru na Koziu kôpku. Po zostupe našou obľúbenou Východnou kozou štrbinou nasledovala ešte skúška zo záchranky. Po večeri sme sa s inštruktormi rozlúčili a rozhodli sa, že v sobotu pôjdeme ešte na jednu ľadovú túru.
V sobotu sme začali na Medenom ľade a potom mne a Peťovi bolo málo, tak sme sa presunuli na Závojový ľadopád. Ten bol v dosť zlej kvalite. Katka z chaty pozorovala ako sa cez nás valí prachová lavínka. Keď sa mi podarilo kusom ľadu rozbiť Peťovi prilbu, lezenie sme ukončili. A tým aj náš týždenný kurz zimného lezenia v Tatrách.
Pre možných záujemcov pripájam link na horoškolu.
Pavol Španihel