Ako
každý rok na jeseň si s deťmi predlžujeme leto, bolo tomu tak aj teraz. Po
minuloročnom „objavení“ lezecko-dovolenkovej destinácie Leonidio v
Grécku, sme sa tam za lezením a kúpaním v mori vrátili počas jesenných prázdnin.
Tento krát sa k našej rodinke pridal z klubu aj Ivo so Sárkou.
Dva dni, 5. a 6.12. som využil super predpoveď a vyliezol dve perfektne cesty v sveroch Ľadových štítov. V štvrtok skoro ráno začíname s Maťom Prcinom šlapať z chaty do Ľadového sedla, nasleduje traverz do Sivého sedla a už len cez hrebeň Snehových veží do Horného kotla Ľadových doliniek.
V piatok sme si boli s Mariom Mutalom zaliezť v Malej Studenej doline. Po rýchlom čajíku a pokeci s chalanmi na inač úplne prazdnej Terinke šlapeme pod severovýchodnú stenu Malého Ľadového štítu.
Výjazd do Ospu v období Dušičiek je už v HK Manín tradičnou záležitosťou. Nájdu sa však aj skupinky, ktoré si voľno chcú o niečo predĺžiť a tak namiesto štyroch či piatich dní pobudnú v tejto oblasti rovných 10. Tohto roku sme sa tou skupinkou stali my – Kvaso, Tomáš, Samo, Paula, Filip a ja.
Dňa 12.10. som sa po siedmich rokoch bez behu zúčastnil Psotkovho memoriálu vo Vysokých Tatrách. Ide o bežecké podujatie na pamiatku Slovenských horolezcov, ktorí zahynuli na Evereste, ktorého sa v minulosti zúčastňovali hlavne horolezci, čo dnes už neplatí a behajú to hlavne pretekársky chrti čo si merajú pulzy, tempá atď.
Keď sme na jeseň 2018 s Katkou uvažovali kam pôjdeme budúci rok na dovolenku, Katka navrhla, že by sme mohli ísť do Tadžikistanu, konkrétne do Fánskych hôr. Potom ako som zistil, že táto krajina má krásne hory, jazerá, nie je príliš komerčná a sú tam dostupné päťtisícovky; bolo rozhodnuté: ideme tam.
September býva často ideálny na tatranské lezenie. Slnečné počasie, sneh len v miestach, kde sa udrží celoročne, a bez búrok typických pre letné poobedia. S Maťom Pištekom sme sa vybrali na Batizovský štít.
V nedeľu 20.10. sme s Marekom Kočvarom využili krásneho jesenného počasia a vyrazili do Tatier. Plán bol spojiť dva pekné tatranské hrebene, Pyšný a Vidlový a prejsť z Baranieho sedla na Kežmarsky štit čo najrýchlejšie a na ľahko.