Elity, občasníci aj skúsení v Ospe

Výjazd do Ospu v období Dušičiek je už v HK Manín tradičnou záležitosťou. Nájdu sa však aj skupinky, ktoré si voľno chcú o niečo predĺžiť a tak namiesto štyroch či piatich dní pobudnú v tejto oblasti rovných 10. Tohto roku sme sa tou skupinkou stali my – Kvaso, Tomáš, Samo, Paula, Filip a ja. Vyrazili sme už v piatok 25.10. s vyhliadkou desiatich parádnych dní a po bezproblémovej ceste, ktorú aj po tréningovom seminári Kvaso bez problémov odšoféroval, sme sa ubytovali v útulnom, aj keď trošku studenom domčeku v Kastelci, 10 minút od Ospu.

Na rozliezanie sme zvolili Babnu, ktorá ponúka množstvo ľahších ciest ako stvorených na zosúladenie sa s miestnym vápnom. Vtedy sme ešte nevedeli, že sa tam budeme cítiť ako v Peči, a to doslova. Celá Babna bola totižto ako jedna veľa rozhorúčená peč (po slovensky pec). Najprv sme si slnko užívali, no ku koncu dňa, unavení a mierne zosušení z nedostatku vody, sme boli radi za príjemnú zimu na ubytku. Hneď prvý deň sme však mohli sláviť, keďže Tomáš vyliezol už z minula rozlezený projekt Veper lady 8b.

Ďalší deň a vlastne všetky, čo nasledovali, sme trávili výhradne v Mišej Peči. Na naše veľké prekvapenie za túto oblasť hlasovali aj Filip a Paula, napriek tomu, že ľahších ciest je tu pomenej a sú pomerne vyšmýkané. Demokraciu ale neošidíš…

Viacerí sme sa po prvom dni necítili najlepšie. Únava z cesty či nezvyk na skalu, ktohovie. Samo sa však bez okolkov pustil do skúšania svojho projektu, Corto 8a. Paula s Filipom začali takisto liezť cesty bližšie svojho maxima, Tomáš zbieral kvantitu a na OS skúšal cesty 7b a viac. Kvaso si pekne rozliezol a nakrokoval Hobita 7c a ja… som si dokázal zraniť koleno. V druhej rozlezovej ceste a pri nerozvážne založenej päte v ňom puklo a bolo dolezené. Pár dní som sa teda po sektore pajdal s paličkou, tzv. “na Gandalfa”, aspoň som však mal možnosť čo-to pofotiť a veľa istiť kohokoľvek, kto to potreboval.

Tomáš si cellkom užil aj prelez Hobita 7c

Za šesť lezeckých dní bolo vidieť značný posun v obtiažnostiach prelezov aj sebeistote na skale u väčšiny členov našej posádky a tak môžem skonštatovať, že sa v sumáre jednalo o jeden z najúspešnejších, ak nie najúspešnejší výjazd HK Manín do Ospu, minimálne čo sa čísel týka.

Tomáš dokázal do konca výjazdu pridať ďalšie 8b, Mrtvaški ples a to na tri pokusy, čím značne prekvapil okolitých nacvičovačov z Nemecka a Rakúska. Pridal aj 4x8a, 2x7c/c+ a dve 7c na OS. Do ciest pritom sádzal maximálne tri pokusy a väčšinu z nich preliezol hneď druhým. Forma ako lusk, to sa musí nechať!

Parádne zažiarila aj Paula Papšová. Pôvodným cieľom bolo priniesť si z Ospu 7a+, no Paula posunula latku ešte o kúsok vyššie prelezom Tortugy 7b. Pri preleze ňou síce trochu klepalo, no zaťala sa a aj napriek chybám cestu dofučala až do konca. To značí len to, že 7b zďaleka nie je jej limitom. Okrem toho si z Ospu priniesla aj Rodeo 7a a viacero ciest za 6c a 6c+.

Paula zo začiatku výjazdu pôsobila skôr takto…

Samo Štefánik ukázal svoju tohtoročnú dobrú formu aj v Ospe. Ešte v lete vyliezol svoje prvé 8a a teraz k nemu pridal hneď ďalšie dve – už spomínané Corto a Giljotinu. Vrátil sa aj po Hobita 7c, ktorého mal rozlezeného ešte z minulého roka, pridal aj variatnu Maňana 7c/c+ a Flash dance 7c, na Flash vyliezol Tortugu 7b a niekoľko ciest 7a a 7a+ na OS. Naozaj pekný sumár a snáď bude táto nastavená forma a nálada pokračovať aj naďalej!

Posledným prelezistom je ten najst…. najskúsenejší. Kvaso stál za myšlienkou celého dlhšieho pobytu v Ospe a ako šofér nás vozil na skaly a späť, do obchoďáku, na masážne kreslá, nehovoriac o ceste z domu a späť, za čo sme mu vďační. Okrem toho stihol aj parádne zaliezť. Pripísal si Hobita 7c a veľmi blízko bol aj k prelezu Maňany 7c/c+, doliezol si starú výzvu Hugolina 7b+ a prebehol sa aj v Tortuge 7b, ktorú s Paulou počas daždivého dňa nacvičovali.

Filip sa, žiaľ, pridal do klubu maródov, keď ho po pár dňoch začal bolieť lakeť a tak sa až do konca výjazdu vyskytoval kdekoľvek, kde sa niečo dialo, s jednou rukou traverzoval pod skalami, informoval nás o prelezoch a komentoval veškeré lezecké dianie na okolí. A popri tom rozsieval dobrú náladu, ako to vie len on.

Za seba už len rýchlo spomeniem prelez Flash dance 7c a Hugolinu 7b+, som však hlavne rád, že som mohol aspoň čo-to poliezť aj napriek kolenu. Nie každý deň či výjazd je posvícení a snáď ten ďalší, aj vďaka týmto skúsenostiam, bude o to lepší.

Toľko k našim výkonom. Náš výjazd sme si ale hlavne užili, zabavili sme sa v našom malom, premrznutom ubytku, ktoré sme si vykurovali mramorovou platňou, zrelaxovali sme na masážnych kreslách v Decathlone a parádne sa nadlábli na pizzi v Izole. Posledné dni v Kastelci aj na skalách s nami strávil aj Peťo Kuric, ktorého týmto pozdravujeme a sme radi, že s nami zostal a že sme ho mohli na chvíľu zverbovať k nám do Manína. Na prestup to nebude, ale aspoň sme utužili kamarátske vzťahy.

Ešte raz gratulácia všetkým zúčastneným k parádnym výkonom, vďaka za super výjazd (a osobitá vďaka Kvasovi za šoférke služby)! Snáď sa na výjazde, súťaži či skalách vidíme čoskoro.

Aďo

Pridaj komentár