Za tých pár rokov, čo leziem, bol tento rok niečím výnimočný. Na lano som bola naviazaná iba s ženskou parťáčkou.

Prvá túra bola s Katkou na Malé Solisko. Bola celkom kosa a šlapania nad očakávanie. Prvá dĺžka v platni je trošku podhodnotená. Potom je to také motanie sa trávou prerastenej žule. Na vrchole nás zahalila hmla, tak sme cestu radšej zlanili späť pod stenu.

Petit Dru je so svojou viac než 1000 metrov vysokou západnou stenou týčiacou sa vysoko do neba jedným s najpríťažlivejších  vrcholov nielen v masíve Mont Blancu, ale vôbec a snom mnohých alpinistov.

Našou ďalšou zastávkou v Chamonix počas trojdňového okna dobrého počasia bola oblasť Envers des Aiguilles, ktorá je svojím obrovským množstvom krásnych ciest snom každého milovníka žuľového lezenia a azda najlepším horským lezeckým ihriskom v Európe. V zásade tu platí, že čo cesta, to skvost.

S partiou z Bratislavy sme sa na dva dni vybrali do Tatier. S matracmi, proviantom a motiváciou sme si najprv dopriali viac ako dvojhodinový výšľap od parkoviska Popradské pleso, hore Mengusovskou dolinou až do sektoru Bašty, pričom obligátne otázky typu „co to, kluci, nesete?“ alebo „ahá, vy chcete hore spať, že?“ sa nám nevyhli. Prvých stokrát je to sranda, no postupne to začína byť mierne únavné. Tak sa naše odpovede pomerne zostručnili: „to je na lezenie“ alebo „mhm“ zvyčajne stačilo. Veď oni to nemysleli zle, len nás to už sem-tam nebavilo.

V auguste sme s Rišom Nemcom strávili bezmála celý mesiac vo Francúzskom Chamonix. Spoločnosť počas prvých dvoch týždňov nám robili Matej s Peťom a počas druhých dvoch Lukáš, Marek a Marko. Všetko dobrí kamaráti, takže o zábavu v kempe bolo vždy postarané. Našou prvou zastávkou boli Šamoníjske ihly, kde sme si chceli užiť lezenie v parádnych špárach a rajbasoch a zvyknúť si na miestne lezenie.

Na konci júla sme si boli s Marekom Kultanom zaliezť v Batizovskej doline. Počasie nám prialo a vyliezli sme tri pekné cesty.

8.-10.7. sme s Rišom Nemcom strávili tri super lezecké dni v Malej Studenej doline a priľahlých stenách. Prvý deň sme vyliezli dve cesty na Lomnickej veži, Via Verona (8-) a Začiatok príbehu (8-) obe onsight. Ďalší deň sme spolu s Martinom a Jožom zamierili cez Dubkeho lávku pod impozantnú platňu Malého Hrotu, kde sme vyliezli cestu Kútom (7) na onsight aj napriek veľmi chladným a vlhkým ranným podmienkam.

Tatranské leto som kvôli počasiu zahájil pomerne neskoro. Naše prvé kroky túto sezónu mierili pod krásne platne Ošarpanca. S Filipom Makayom sme sa prrfektne rozliezli a stihli sme za jeden deň vyliezť cesty Magické oko(7-), Strecha(7+), Sedem životov(8) a Puškáš(6+). Všetky cesty sa mi podarilo vyliezť štýlom onsight. Ďalší deň sme si ešte stihli dať peknú športovú cestu Shangrila(7+/8-) na Galérii Ostrvy, než sme úplne zmokli.

Zatiaľ čo skalkári s omádžovanými prstami vzhľadom na panujúce počasie už nejaký ten týždeň sa vyhrievajú na skalkách v kraťasoch, my sme sa naopak boli schladiť v snehu a na ľade. Koncom apríla sme si teda nenechali ujsť ešte dobré ľadové podmienky v Tatrách v zostave Tomáš, Tibor, Julo.