Dna 07.08. mi Vlado Nagy povedal, že mu prišiel nový sprievodca do Zádielu, a či nechcem ísť. Slovo dalo slovo, a 11.08. sedíme v aute cestou do Zádielu.

Sedem týždňov strávených lezením v Masíve Mont Blancu ubehlo ako voda. Podarilo na mi vyliezť mnoho pekných ciest.

V druhej polovici výjazdu som liezol najmä s Miškou Izakovičovou. Vyberali sme si hlavne skalné, špárové cesty s nástupmi bez ľadovcov keďže podmienky vo vyšších polohách boli tragické. Keďže sme spolu dosť vyrovnaný a motivovaný tím, perfektne som sa rozliezol a bol som schopný onsajtnúť či flashnúť viacero ciest 7b a vyššie.

Prvý raz od začiatku výjazdu spŕchlo a tak mám chvíľu čas napísať pár riadkov o našom doterajšom pôsobení v Masíve Mont Blancu. Toto leto sa tu zišla solídna partia slovenských lezcov, a hájiť HK Manín sme sa do Chamonix vybrali ja (Adam Kaniak) a Matej Prcín. V Alpách aj naďalej pretrváva neskutočná vlna horka, padajú teplotné rekordy (10 stupňov na Mt. Blancu a pod.) a podmienky na ľadovcoch sa veľmi rýchlo zhoršujú. Mnoho klasických vystupových trás na populárne kopce, ako Mont Blanc či Matterhorn, je už od polky júla pre riziko pádu serakov a skál zatvorených. Plány na náš dvojmesačný výjazd teda boli jasné, užiť si nejaký alpinizmus, kým sa ešte dá a ku koncu júla, a v auguste sa už venovať len čisto skalným cestám s menším objektívnym rizikom. 

Cez víkend sme sa s Tomášom išli ochladiť na Zelené Pleso, vyzbrojený bouldermatkami  a ambíciami v jeden deň bouldrovať  a druhý deň vyliezť ‘‘Všetko je naopak 9-’’Od Dina na Vyšnej Baranej strážnici.

Tomáš na šutroch pri plese poliezol, čo prišlo do cesty. Mne sa podarilo ukoristiť jedno 7B .

Deň na to sme sa preturistikovali pod Baraniu strážnicu, a začalo dobrodružstvo. Cesta je to neuveriteľne krokovo krásna, ale nelezená, posiata lyšajníkom, pri 120m lezenia sme našli 2štandy a 5nitov ,tiež všetko naopak na zaistenieJ .

V júni sme si boli s Lukášom Bullom narýchlo zaliezť vo Veľkej Studenej doline. Začali sme na  Streleckej veži, kde sme si dali cestu “Misia” (8-) onsight a následne klasiku steny, “Páleníčkovu cestu” (4+), ktorá je známa svojou tvrdou klasou a prvá, klúčová dĺžka poskytuje lezenie v obtiažnosti niekde medzi 4+ a 7-. Po presune na Strelecké polia sme si ďalší deň dali perfektnú cestu “Neznesiteľná krehkosť bytia” (8-) na Širokú vežu, taktiež onsight štýlom.