Prvý raz od začiatku výjazdu spŕchlo a tak mám chvíľu čas napísať pár riadkov o našom doterajšom pôsobení v Masíve Mont Blancu. Toto leto sa tu zišla solídna partia slovenských lezcov, a hájiť HK Manín sme sa do Chamonix vybrali ja (Adam Kaniak) a Matej Prcín. V Alpách aj naďalej pretrváva neskutočná vlna horka, padajú teplotné rekordy (10 stupňov na Mt. Blancu a pod.) a podmienky na ľadovcoch sa veľmi rýchlo zhoršujú. Mnoho klasických vystupových trás na populárne kopce, ako Mont Blanc či Matterhorn, je už od polky júla pre riziko pádu serakov a skál zatvorených. Plány na náš dvojmesačný výjazd teda boli jasné, užiť si nejaký alpinizmus, kým sa ešte dá a ku koncu júla, a v auguste sa už venovať len čisto skalným cestám s menším objektívnym rizikom. 

Cez víkend sme sa s Tomášom išli ochladiť na Zelené Pleso, vyzbrojený bouldermatkami  a ambíciami v jeden deň bouldrovať  a druhý deň vyliezť ‘‘Všetko je naopak 9-’’Od Dina na Vyšnej Baranej strážnici.

Tomáš na šutroch pri plese poliezol, čo prišlo do cesty. Mne sa podarilo ukoristiť jedno 7B .

Deň na to sme sa preturistikovali pod Baraniu strážnicu, a začalo dobrodružstvo. Cesta je to neuveriteľne krokovo krásna, ale nelezená, posiata lyšajníkom, pri 120m lezenia sme našli 2štandy a 5nitov ,tiež všetko naopak na zaistenieJ .

V júni sme si boli s Lukášom Bullom narýchlo zaliezť vo Veľkej Studenej doline. Začali sme na  Streleckej veži, kde sme si dali cestu “Misia” (8-) onsight a následne klasiku steny, “Páleníčkovu cestu” (4+), ktorá je známa svojou tvrdou klasou a prvá, klúčová dĺžka poskytuje lezenie v obtiažnosti niekde medzi 4+ a 7-. Po presune na Strelecké polia sme si ďalší deň dali perfektnú cestu “Neznesiteľná krehkosť bytia” (8-) na Širokú vežu, taktiež onsight štýlom.

Počas jarných mesiacov (marec, apríl) som liezol na lokálnych skalkách, hlavne na Belej a Súľove.

Podarilo sa mi vyliezť pár zaujmavých ciest.

Niektoré projekty odolali, keďže štúdium v Brne mi umožnilo tráviť čas na skalách iba počas víkendov. Za zmienku stojí natural verzia Darebáctva na Belej , ktorá bude cca. v obtiažnosti 8c (hard). Bohužiaľ na prelez si ešte bude musieť počkať pravdepodobne až do jesene, pokiaľ prídu kvalitné podmienky. 

Od 2. do 16. apríla sme sa vo veľkej, no pomerne často meniacej sa reprezentačnej zostave, vybrali poriadne sa rozliezť do jediného a jedinečného Fontáča. Z klubu som sa nahlásil ako zástupca len ja, v silnej zostave boli ale aj také mená ako Dávid „Zavaky“ Závacký ako náš reprezentačný otec-vedúci, Pišta Bednár, Vilo Ferčák, Vanda a Lujza Michalkové, Kubo Vlček a viacerí ďalší.

 Na začiatku apríla sme sa vybrali s Máriom Mutalom do Orca. Je to žulová, prevažne tradová oblasť severne od Turína. Cieľ máme poskúšať špáry všetkých rozmerov a tvarov.

Vyberáme si sektor Sergent, kde sa nachádza veľa špárových klasík. Počasie v Sergent ma horským charakter, nachádza sa v zhruba 1500 nad morom.

Túto sezónu zima začala a zároveň na chvíľu skončila už v októbri, spolu s Adamom Kaniakom sa nám podarilo vyliezť severnú stenu Matterhornu cestou schmidovcov. Po návrate som musel stráviť 2 týždne v nemocnici a následne 3 mesiace doma na PN kvôli omrzlimam.

Koncom januára prsty začali opäť vyzerať ako ľudské preto som sa rozhodol ísť na menšiu testovačku na popradské pleso.