V bezprostrednej blízskosti nášho mesta sa nachádzajú nádherné prírodné zákutia, ktoré sú ako stvorené na horolezeckú činnosť. Keďže v minulosti sa však väčšina obyvateľov živila ako roľníci, vnímali to úplne inak. Takmer nevyužiteľný kúsok zeme. A naviac rokliny predstavovali nepríjemnú prekážku. Sedliaci, ktorí sa chceli zo Záskalia s povozom dostať na jarmok, museli celý voz rozobrať a postupne poprenášať za skaly, to všetko brodiac sa potokom.Na lezenie po skalách nemali čas, peniaze na výstroj, znalosti a vzhľadom na fyzickú námahu a mieru nebezpečenstva zrejme ani chuť.

 Až v roku 1883 je dokončená železničná trať Bratislava – Žilina, čo zjednodušuje návštevu stredného Považia vzdialenejším návštevníkom. Do Manínskej tiesňavy príležitostne prichádzajú turisti z Uhorského karpatského spolku, Uhorského turistického spolku, členovia Prírodovedného spolku Trenčianskej župy a ďalší. Prvé zmienky o nej sa objavujú v ročenke UKS, je to tip na turistiku zo stanice Považská Teplá. Ponímanie je však rekreačné – pohľad na úžinu, kyselka s altánkom, možnosť kombinácie s hradom…

 Počas existencie 1. ČSR je už Manínska tiesňava známa lokalita turistom, ktorí sa začiatkom 30-tych rokov začínajú v meste organizovať. Ale o tom, že by vykonali aj nejaký horolezecký výstup, nemáme informácie.

40-te roky 50-te roky  60-te roky