Ihla v Patrii, nenápadný skalný útvar v masíve Patrie. Cesta k nej je ako píše sprievodca komplikovaný a únavný. Vedú k nej tri cesty, ani jedna neponúka komfort, cez Trigan bojujete s kosodrevinou, žľabom mokrým a príkrym bojujete o život a cez Patriuje to nekonečná turistika.

Ihla v Patrii mi v denníčku klasík chýbala. Je jeseň, v dolinách strašia prízemné mrazy a na nebi azúro so zubatým slnkom. Ivana mi už dlhšie píli uši s Ihlou v Patrii. Samozrejme, že ma nebolo treba presviedčať, a tak môj druhý pokus nájsť Ihlu je TU! Trmácanie sa cez Patriu je opäť nekonečné. Zostup k Ihle je presne podľa info „Ideš ideš až JU zbadáš a zostúpiš k nej“. Tu treba dodať, že pri zostupe z Patrie vedú mužíci k žľabu, v ktorom naozaj doslova „sedí“ Ihla. Nie je to 200 ani 300 metrov, ale dobrých 1000! Žľab je strmý a trávnatý, treba dať pozor. Trávy sa kĺžu, dajú sa obísť zlým rozbitým terénom. Akoby sa Ihla chránila pred „votrelcami“, ktorí ju vyrušujú z pokojného života. Keď mám ihlu na dosah, hlavou mi prebieha myšlienka, či stojí táto lopotina za tých 30 metrov lezenia.

 

Až na Ihle si odpovedám, ÁNO stojí to za to. Zážitok liezť po jej kompaktnej stene je jedinečným zážitkom, ktorý dotváralo dokonalé počasie a teplé lúče slnka. Ivana dodala príbeh Vlasty Štáflovej, ktorá stála na Ihle medzi prvými.

Vrele odporúčam návštevu v tomto nehostinnom prostredí, kde vás Ihla odmení za námahu, ktorú vydáte počas nástupu k nej.

13.11. 2018

Ihla v Patrii JZ hranou, IV, OS

Spolulezkyňa: Ivana Ďurišová

Peťa Brožáková