Konečne aj mne sa podarilo navštíviť Frankenjuru, dosť špecifickú oblasť v Nemecku. Keď sme prichádzali pod prvú stienku, z diaľky mi pripomínala naše malé stienky v Domaniži alebo Prečíne. Z blízka to však už vyzeralo inak. Perfektné deravé vápno super kvality. Úplne iné, s akým som sa zatiaľ stretol. Typické lezenie je tu samozrejme po dierkach, často jednoprstových v previse. Bolo hneď jasné, v čom je sila miestnych borcov a v čom naša slabina.

Nájdu sa ale aj sektory iného charakteru. Je to oblasť s obrovským množstvom malých sektorov na rozsiahlom území. Stienky sú ukryté v lese s dobrou klímou aj na leto. Skupinku tentoraz tvoril Vlado Nagy, Vladova Janka, Martin Masár a ja.  Bývali sme v peknom, skromnom kempe. Liezli sme každý deň v inom sektore, takže hlavne na OS. Najlepšie, čo sa podarilo bola deviatka na flash a viacero 9-. Za zmienku stojí asi hlavne cesta Sautanz 9- od Kurta Alberta z roku 1981. Cesta je známa sólom od Kurta Alberta aj Wolfganga Gullicha spolu s fotkami. Všetci sme ju dali na PP a potešila asi najviac. Ďakujem za výlet, dúfam, že aj nabudúce.