Cesta Titanova pasca v Javorovom múre bola tento rok vo výborných podmienkach a tak som si nechcel nechať ujsť príležitosť preliezť túto legendárnu cestu.

Deň D prišiel na veľký piatok a ako obyčajne na otočku s Mišom Pliedelom zo Šale. Po klasických troch hodinách stojíme pod nástupom a konštatujeme, že ľadu ubudlo, zato prachových laviniek sa sype dosť. Prvé tri dĺžky spájame pri súčasnom lezení do jednej, niekde je ľadu len tak 3 cm, ale odistiť sa to dá. Nasleduje trošku skalného lezenia a už sa dostávame do 80st. ľadu, ktorý tam chvalabohu vydržal a A3 sa nekoná. Po ňom už len drytoolová dĺžka a najväčšie obtiaže máme za sebou. Rozhodli sme sa preliezť celú cestu a tak pokračujeme ďalej až na Rohový hrebeň, kde sa našli ešte nejaké lezecké pasáže a snehu po gule. Na hrebeni fučí víchrica tak traverzujeme do Predného Rohového sedla a z neho zlaňujeme až k Bratislavskému ľadu a dole na nástup. Potom už len krásna prechádzka naspäť ku autu do Tatranskej Javoriny a hurá domov.