Čas na výlete plynie ešte rýchlejšie ako obyčajne. Začínala sa americká sezóna tekvice, a tak sme si často dožičili pumpkin pie a pumpkin spice latte.
A hlavne sme sa presunuli z Oregonu do štátu Idaho. Tu sme navštívili žulovú lezeckú oblasť City of Rocks, ktorá sa pýši množstvom ciest športových ale najmä tradičných. Po Smith Rock to bola veľká zmena: chyty samé obliny, kroky prísne do tela, bouldrového charakteru.
Oblasť je vyššie položená a nakoniec nás zima a hlásený dážď posunuli ďalej na juh – do Utahu. Ešte pred odjazdom sme si dopriali horúci kúpeľ v Durfee Hot Springs. V Utahu sme sa stavili neďaleko Salt Lake City v oblasti American Fork – v preklade Moravský kras. Preto sme sa zdržali len 1 lezecký deň. Za 1 noc v kempe sme zaplatili 21 dolárov, a pritom tam nebol ani záchod, ani voda, ani nič iné. Nakoniec sme objavili vyššie položené kempovisko – krajšie, tichšie a zadarmo; plus okolie krásne na turistiku.
Keďže ten pravý lezecký Utah (červené pieskovcové skaly) sme si chceli nechať na chladnejšie počasie, nakopli sme tátoša a došli sme až do oblasti Shelf Road v Colorade. O oblasti sme nevedeli nič, len že je to vápno a to sme zrovna nevyhľadávali, pretože toho je u nás doma dosť. Zaujala nás však fotka v lezeckom časopise, tak prečo to neskúsiť.
Oblasť sa nachádza v blízkosti mestečka Canon City, ktoré má podivnú atmosféru. Neskôr sa dozvedáme, že v blízkosti je veľká väznica a väčšina obyvateľov žijúcich v okolí je zamestnaná práve tam. Kemp pod skalami za par doláčov, do skál pár minút a ciest neúrekom. Charakterom sa lezenie tiež dosť odlišuje od bežného štandardu našich vápencových oblastí: veľa ciest strednej obtiažnosti, vytrvalostné, mierne previsy – pre nás dvoch raj. Jedna cesta krajšia ako druhá. Po štyroch dňoch sme si spravili malý výlet do Rocky Mountains (trochu auto-turistiky do výšky nad 3500 m.n.m.), stavili sme sa v meste Boulder a nabrali kamaráta Tomáša, ktorý sa na týždeň pripojil k nám. V Shelf Road sme strávili dokopy asi 8 lezeckých dní a ťažko sa odchádzalo. Mnohé sektory sme ani len nevideli. Určite oblasť, ktorú sa oplatí vidieť.
Na odporúčanie Lynn Hill (stretli sme ju náhodou v indickej reštaurácii v Bouldri) sme sa stavili v oblasti Rifle. Je to vápno pre amerických previsových bušičov. To nie je zrovna môj štýl, ale oblasť sa mi celkom páčila. Cesty do tela sa občas zídu. Jurko si v jednej ceste natiahol bok a tak sme prešli do vychádzkového režimu…
Pokračujeme do Utahu – oblasti okolo mesta Moab. Na kope tu je veľa zaujímavostí, ako napríklad národný park Arches alebo Fisher Towers. Moab je pravým outdoorovým centrom pre všetky možné športy: bicykel, jazda na koni, motorky, lezenie či skákanie s padákom. Proste outdoorový raj uprostred červeného piesku. Mojim snom bolo navštíviť Indian Creek – oblasť známu neskutočnými špárami.
Ako rozcvička sa odporúča lezenie na Wall Street – stene hneď nad cestou, ktorá je (vraj) ako tak odistená. A naozaj! V niektorých cestách sú aj nity. Rozhodne však nimi neplytvali a na pevnosť pieskovca a dĺžku nitov radšej nemyslieť. Opäť sme zažili šok zo zmeny materiálu a lezeckého štýlu; a miestami “trošku” prísnejšej klasy.
Keď sa Jurkov bok trochu zotavil, vybrali sme sa na jeden deň do Indian Creek. Rada zo sprievodcu: zoberte si všetky svoje friendy a aj všetky friendy vašich “friendov”. Tak balíme našu jednu sadu a vyrážame do terénu. Potom, čo sme zočili tie úžasné dlhočizné špáry stále rovnakého rozmeru, nám spadla sánka. Prehodnocujeme priority na krátke-ľahké-hodnotné, a pokiaľ možno čo najrozmanitejšie špáry. Naveľa sme niečo predsa len našli a s odretými ušami aj vyliezli. Dodrápaní a spokojní sme usúdili, že jeden deň tohto dobrodružstva stačí. Každopádne nás toto miesto veľmi očarilo a chceli by sme sa sem ešte niekedy vrátiť.
Americké prezidentské voľby sme prežili v národnom parku Canyonlands a dozvedeli sme sa, že voľby dopadli “very bad”. Na spestrenie programu sme zaradili návštevu dalších dvoch národných parkov: Bryce Canyon a Zion; a to napriek tomu, že pohyb so psom je na väčšine územia národných parkov zakázaný (typicky sa pes môže pohybovať iba v okolí ciest). V Zione sme si dokonca aj trošku zaliezli. Príliš sme tomu nedali, keďže Manolo nás netrpezlivo čakal v aute.
Poslednou zastávkou v Utahu bolo mesto St. George, kde sme si zaliezli na čiernom čadiči v Black Rocks a červenom piesku na Chucawalla wall. A potom už nastal čas pozrieť sa do ospevovaného Red Rock pri Las Vegas v Nevade…
Lucka Hároníková
