Život je otázkou priorít. Teda tak mi to vždy Juraj Kvaso povedal, keď som mala veľa výhovoriek, prečo sa niečo nedá. A tak sme si s Jurkom stanovili prioritu: po dokončení môjho doktorátu pôjdeme na životný výlet. I keď v období pred odjazdom nastávalo veľa zvratov, priorita bola stanovená. Chceme ísť do USA, užiť si pocit slobody a voľnosti, ktorý sme po hektickom živote potrebovali ako soľ. Na začiatku vyzeralo všetko ružovo krásne, ale keď prišlo k realizácii plánov, tak sa veci začali komplikovať: požičanie dodávky na 3 mesiace, komplikovaná doprava s Manolom, financie. Naše odhodlanie bolo však nakoniec silnejšie a tak sme 23.9.2016 vystúpili na letisku v LA.

Suhrnna mapka vyletu

Netušila som, že v USA môže Európan zažiť taký “kultúrny šok”. Veľké auta, semafory až za križovatkou, odporné potraviny vo Walmarte. Zo začiatku som si myslela, že všetka naša snaha a odhodlanie ani nebudú stáť za to.

Stačilo však, aby sme opustili hnus veľkomiest a konečne dorazili do prvej lezeckej oblasti – Smith Rock v Oregone. Srdiečko bolo zrazu na správnom mieste. Síce po dlhšej pauze nerozlezení, o to ale nadšenejší sme behali pod skalami ako na baterky. Každá cesta lákala k prelezu. Vtedy sa začal náš Americký Sen.

Smith Rock je stará a veľmi známa americká oblasť s veľkým počtom úžasných, väčšinou jednodĺžkových ciest. Strávili sme tam asi 15 dní, a aj tak som mala pocit, že sme stále oblasť poriadne nespoznali. Cesty boli krásne dlhé, bouldrové aj vytrvalostné, odvážnejšie aj viac odistené, ale hlavne  prstovo  a krokovo náročné. Zažívala som pocity ako prvýkrát  na Prečíne – ale vo väčšom meradle. Toto je presne to lezenie, čo ma baví.

Zo Smith Rock sa nám vôbec nechcelo odísť. Tušili sme, že to bude najlepšia oblasť, ktorú v USA navštívime. Avšak plán je plán, západ USA lezecky veľmi bohatý, a tak sme sa pobrali pozrieť aj iné oblasti. Ale o tom až niekedy nabudúce…

Lucia Hároníková